Prezidentka Z. Čaputová v krátkom vyhlásení po stretnutí s premiérom I. Matovičom – ľudovo povedané – trafila klinec rovno po hlavičke. Vyhlásenie bolo nielen pekné, ale tentoraz prišlo aj včas. Teda aj pred rokovaním vlády, aj pred rokovaním Ústredného krízového štábu, kde sa má rozprávať a dohodnúť predvianočná, vianočná a novoročná taktika a stratégia v súvislosti s vírusom.

Isteže, každý si vo vyhlásení môže nájsť to, čo nájsť chce, ale tri hlavné veci sú neodškriepiteľné. Prvou je vyjadrenie hlavy štátu, že ak by sa malo realizovať premiérom I. Matovičom už avizované celoplošné testovanie, považuje za správne, aby bolo dobrovoľné.

V tomto zmysle možno povedať, že je iba fajn, keď sa prezidentka Z. Čaputová zbavila frustrácie z toho, že nemá „právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu“ a pochopila, že hoci nemá právomoci, má k dispozícii aj iné prostriedky, ako môže meniť veci k lepšiemu. Stačí nájsť len presnejšie miery a to nielen vyváženosti, ale tiež zdržanlivosti hlavy štátu.

Druhým je hlasný odkaz Ústrednému krízovému štábu, že nemusí hlasovať dva razy o tej istej veci a pritom nikto z hlasujúcich následne poriadne ani nevie, o čom hlasoval. Aspoň tak to vyplýva z viacerých vyjadrení viacerých členov ÚKŠ. Pritom rozhodnutia štábu nie sú podľa štatútu pre nikoho a nijako záväzné: štáb je iba koordinačným orgánom vlády, ktorý napríklad „pripravuje návrhy opatrení na riešenie krízovej situácie a podklady pre prijímanie rozhodnutí vo vláde“.

Tretím je tentoraz značne presné vyjadrenie prezidentky, že krajina „potrebuje pokojný, vecný a pragmatický prístup pri riešení pandémie a o taký som pána premiéra požiadala.“ K tomu naozaj už niet čo dodať. Iba krátka poznámka pod čiarou v tejto súvislosti znie, že sa to týka síce hlavne premiéra, ale zďaleka nie iba jeho.