Aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, spor medzi Ukrajinou a Európskou komisiou na jednej strane a Maďarskom a Slovenskom na strane druhej nie je vecný, ale politický. Súvisí s rozhodnutím Ukrajiny pozastaviť tranzit ruskej ropy spoločnosti Lukoil do Maďarska a na Slovensko, voči ktorému obidve krajiny protestujú a hovoria aj o akýchsi možných odvetných opatreniach. Teda nie o hľadaní spôsobov na riešenie a vyriešenie situácie, ale o zvyšovaní politického napätia a eskalácie.

Napokon, Európska komisia vo štvrtok zareagovala na požiadavku Slovenska a Maďarska, ktoré sa na postup Kyjeva sťažovali s odôvodnením, že im to bráni v nákupe ruskej ropy pre domáce rafinérie a ohrozuje to bezpečnosť dodávok. Podľa TASR eurokomisár pre hospodárstvo V. Dombrovskis poslal ministrom zahraničných vecí Slovenska a Maďarska list, v ktorom napísal – preložené do ľudskej reči – že zatiaľ je všetko v súlade s kostolným poriadkom aj jestvujúcimi pravidlami.

Pravdupovediac, iné sa ani veľmi čakať nedalo, obzvlášť po vyhlásení ukrajinského premiéra D. Šmyhaľa, v ktorom uviedol, že sankcie Kyjeva zakazujúce tranzit ropy ruského producenta Lukoil nepredstavujú hrozbu pre energetickú bezpečnosť Slovenska. A dodal, že Kyjev má od Európskej únie v tomto rozhodnutí "úplné pochopenie".

A to sa nedá čítať inak, než ako to je – že Európska komisia o zavedení sankcie Kyjeva voči Lukoilu vopred vedela. Výraz „úplné pochopenie“ totiž v ľudskej reči neznamená nič iné ako buď s predchádzajúcim alebo s tichým súhlasom. Viac reálnych možností neexistuje, napokon, tak má robenie politiky aj fungovať – že sú buď postupy vopred konzultované alebo tí, ktorých sa má opatrenie dotknúť, sú o ňom prinajmenej vopred informovaní.

Najhoršie na celej situácii tak vôbec nie je to, že ropa od Lukoilu na Slovensku momentálne netečie. Tým je politické harašenie, keď si politici opäť vybrali ten najnevhodnejší spôsob komunikácie a (ne)riešenia situácie.

Hlavne z dvoch dôvodov – prvým je, že umožňuje veľmi veľa špekulácií, ktoré nedokážu eliminovať a ktoré začnú žiť vlastným životom. Napríklad, že to bolo Rusko, ktoré dodávanie ropy zastavilo, aby vnieslo ďalšie spory medzi členské krajiny Únie. Napríklad, že to bol Brusel, ktorý požiadal Kyjev o uvalenie sankcie, aby Slovensku a Maďarsku ukázal, že ich tzv. pro-ruské videnie nie je vhodné. Špekulácií je jednoducho ako maku. Ako maku.

No a druhým dôvodom môže byť to, že nikto predsa nevie lepšie ako politici, že aj keď politické záujmy môžu byť rozdielne, biznis zostáva biznisom. Má prednosť aj preto, lebo politika v podstate už nemôže a nedokáže existovať bez biznisu, kým biznis bez politických zásahov existovať môže a dokáže.

Akokoľvek, odpoveď na otázku, v čí prospech sú takéto politické ťahanice – či Európskej komisie, Ukrajiny, Slovenska, Maďarska alebo Ruska – si musí dať každý sám. A o pár rokov uvidí, či bola správna alebo nie.