Schválená novela Ústavy predčasné voľby nezaručuje, iba ich umožňuje. Je to prvý krok k tomu, aby vôbec mohli byť, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Konanie predčasných volieb je na Slovensku už možné, rozhodlo o tom 92 poslancov parlamentu schválením novely Ústavy SR. Hneď na úvod treba asi povedať, že to automaticky neznamená, že predčasné voľby budú, ale iba to, že môžu byť. O tom, či budú a kedy budú, má parlament rozhodovať a rozhodnúť v najbližších dňoch.
Zmenu v Ústave presadili vládne strany spolu s „tvrdou opozíciou“ SaS, ktorá zhruba pred dvomi mesiacmi podľa jej predsedu R. Sulíka „ukončila“ prechod z koalície do opozície. Ako vidno, oveľa rýchlejšie išlo SaS ukončenie prechodu z opozície do koalície, ktorý sa uskutočnil už koncom minulého roka po schválení štátneho rozpočtu na tento rok a o ktorom R. Sulík ešte koncom novembra tvrdil, že ho „poslanci SaS určite nepodporia“. To nie je kritika, iba opis reálneho stavu.
Samozrejme, opozícii sa to nepáči, ale nič s tým nenarobí. Faktom je, že nepresadila návrh, aby predčasné voľby by mohli byť vyvolané aj platným výsledkom referenda. Hoci v podstate o nič nešlo – platný výsledok referenda bol v krajine napriek opakovaným hlasovaniam iba raz. Aj to iba za cenu porušenia zákona, teda manipulácie ústavnými činiteľmi, pričom uvedené referendum ani o vstupe Slovenska do EÚ nerozhodlo.
Rozhodol o tom parlament, ktorý ako jediný mal oprávnenie o vstupe do EÚ rozhodovať a rozhodnúť. Takže obavy z toho, že na základe referenda by mohlo prísť k predčasným voľbám neboli a nie sú vôbec namieste.
Jedným ak nie jediným dôvodom, prečo tento neškodný návrh neprešiel cez vládne strany a tvrdú opozíciu SaS je, že pádom vlády E. Hegera sa začala volebná kampaň. A tá bude trvať dovtedy, kým nebudú voľby, pričom je úplne jedno, či budú tento alebo až budúci rok. Každá strana tak už hrá a bude hrať iba na vlastné tričko.
To potvrdzuje aj neschválenie ďalšieho návrhu, ktorý podal nezaradený poslanec J. Šeliga. Išlo o zakotvenie Špeciálneho trestného súdu a Úradu špeciálneho prokurátora priamo do Ústavy. Vraj preto, aby ich nemohol Smer-SD tak ľahko zrušiť, ako je tomu teraz, teda obyčajným zákonom. Poslanec buď zabudol alebo nevie, že zákon o Špecializovanom trestnom súde existuje iba z vôle Smeru-SD, ktorý ho dokázal presadiť aj napriek nevôli vtedajších koaličných partnerov, najmä ĽS-HZDS.
Zákon o jeho predchodcovi – Špeciálnom súde, ktorý naopak, pripravil a dal parlamentu schváliť vtedajší minister spravodlivosti D. Lipšic – totiž označil Ústavný súd za nesúladný s Ústavou a jednoducho ho z nej vyčiarkol. A čo sa týka Úradu špeciálneho prokurátora, naporúdzi je dobrá zvesť – máme takého, ktorý už nie je v podmienke.
Isto, ani čerstvo schválená novela Ústavy sa nezaobišla bez nejakých nedorozumení či nedostatkov – napríklad, keď bude uverejnená v Zbierke zákonov, automaticky sa do rozporu s ňou dostane zákon o voľbách do parlamentu. Parlament si totiž vzal moc určiť čas vyhlásenia a konania volieb, ale zabudol ich vziať predsedovi parlamentu, ktorému ich dáva zákon. Ale to je v súčasnej právnej džungli a v právnom bezvedomí naozaj z pohľadu novej ústavnej väčšiny iba „maličkosť“.
Na rozdiel od toho, že táto ústavná väčšina novodobých demokratov postavila pomník autokratovi V. Mečiarovi – tým, že v Ústave zakotvila to, čím označkoval krajinu, teda jeden volebný obvod. O takom niečom sa mu ani nesnívalo a ľaľa, nielenže to dlhé roky platí, ale je to už aj v Ústave.
Akokoľvek, iné treba zopakovať – schválená novela Ústavy predčasné voľby nezaručuje, iba ich umožňuje. Je to prvý krok k tomu, aby vôbec mohli byť.
Zmenu v Ústave presadili vládne strany spolu s „tvrdou opozíciou“ SaS, ktorá zhruba pred dvomi mesiacmi podľa jej predsedu R. Sulíka „ukončila“ prechod z koalície do opozície. Ako vidno, oveľa rýchlejšie išlo SaS ukončenie prechodu z opozície do koalície, ktorý sa uskutočnil už koncom minulého roka po schválení štátneho rozpočtu na tento rok a o ktorom R. Sulík ešte koncom novembra tvrdil, že ho „poslanci SaS určite nepodporia“. To nie je kritika, iba opis reálneho stavu.
Samozrejme, opozícii sa to nepáči, ale nič s tým nenarobí. Faktom je, že nepresadila návrh, aby predčasné voľby by mohli byť vyvolané aj platným výsledkom referenda. Hoci v podstate o nič nešlo – platný výsledok referenda bol v krajine napriek opakovaným hlasovaniam iba raz. Aj to iba za cenu porušenia zákona, teda manipulácie ústavnými činiteľmi, pričom uvedené referendum ani o vstupe Slovenska do EÚ nerozhodlo.
Rozhodol o tom parlament, ktorý ako jediný mal oprávnenie o vstupe do EÚ rozhodovať a rozhodnúť. Takže obavy z toho, že na základe referenda by mohlo prísť k predčasným voľbám neboli a nie sú vôbec namieste.
Jedným ak nie jediným dôvodom, prečo tento neškodný návrh neprešiel cez vládne strany a tvrdú opozíciu SaS je, že pádom vlády E. Hegera sa začala volebná kampaň. A tá bude trvať dovtedy, kým nebudú voľby, pričom je úplne jedno, či budú tento alebo až budúci rok. Každá strana tak už hrá a bude hrať iba na vlastné tričko.
To potvrdzuje aj neschválenie ďalšieho návrhu, ktorý podal nezaradený poslanec J. Šeliga. Išlo o zakotvenie Špeciálneho trestného súdu a Úradu špeciálneho prokurátora priamo do Ústavy. Vraj preto, aby ich nemohol Smer-SD tak ľahko zrušiť, ako je tomu teraz, teda obyčajným zákonom. Poslanec buď zabudol alebo nevie, že zákon o Špecializovanom trestnom súde existuje iba z vôle Smeru-SD, ktorý ho dokázal presadiť aj napriek nevôli vtedajších koaličných partnerov, najmä ĽS-HZDS.
Zákon o jeho predchodcovi – Špeciálnom súde, ktorý naopak, pripravil a dal parlamentu schváliť vtedajší minister spravodlivosti D. Lipšic – totiž označil Ústavný súd za nesúladný s Ústavou a jednoducho ho z nej vyčiarkol. A čo sa týka Úradu špeciálneho prokurátora, naporúdzi je dobrá zvesť – máme takého, ktorý už nie je v podmienke.
Isto, ani čerstvo schválená novela Ústavy sa nezaobišla bez nejakých nedorozumení či nedostatkov – napríklad, keď bude uverejnená v Zbierke zákonov, automaticky sa do rozporu s ňou dostane zákon o voľbách do parlamentu. Parlament si totiž vzal moc určiť čas vyhlásenia a konania volieb, ale zabudol ich vziať predsedovi parlamentu, ktorému ich dáva zákon. Ale to je v súčasnej právnej džungli a v právnom bezvedomí naozaj z pohľadu novej ústavnej väčšiny iba „maličkosť“.
Na rozdiel od toho, že táto ústavná väčšina novodobých demokratov postavila pomník autokratovi V. Mečiarovi – tým, že v Ústave zakotvila to, čím označkoval krajinu, teda jeden volebný obvod. O takom niečom sa mu ani nesnívalo a ľaľa, nielenže to dlhé roky platí, ale je to už aj v Ústave.
Akokoľvek, iné treba zopakovať – schválená novela Ústavy predčasné voľby nezaručuje, iba ich umožňuje. Je to prvý krok k tomu, aby vôbec mohli byť.