Len pár dní od schválenia konania predčasných volieb, ktoré majú byť v septembri tohto roka sa v parlamente naplno rozbehol festival partajného populizmu. A netreba žiadnu vešteckú guľu na to, aby bolo možné predvídať, že to tak zostane až do volieb. Inak to nebude aj preto, lebo to ani byť nemôže.

Azda najlepším príkladom je opätovné schválenie tzv. obedov zadarmo. To, čo s veľkou pompou na začiatku tohto volebného obdobia poslanci zrušili, na jeho konci opäť s rovnakou pompou schválili, keď zo 128 hlasujúcich poslancov – za návrh zákona, ktorý obedy zadarmo opäť zaviedol – hlasovalo 128 poslancov. Vrátane SaS.

Je faktom, že poslanci SaS síce hlasovali proti pozmeňujúcemu návrhu, ktorý obedy zadarmo obsahoval, nič to však nemení na tom, že s ním súhlasili, inak by totiž návrh zákona nepodporili – hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu nie je a nemôže byť dôležitejšie ako hlasovanie záverečné, teda o zákone ako celku. Inými slovami, výhrady SaS voči obedom zadarmo neboli až také silné – iba rétoricky – aby prevážili nad celým návrhom zákona. Potvrdzuje to aj stanovisko SaS z čias, kedy vláda premiéra I. Matoviča obedy zadarmo rušila, podľa ktorého „vláda lacného populizmu a volebnej korupcie sa už skončila“.

Dnes však už aj poslanec I. Matovič hovorí, že obedmi zadarmo vložil ďalšiu tehlu do múra prorodinného Slovenska, hoci pred pár dňami to tak ešte vôbec nevidel a návrh odmietal. Teraz vidí všetko inak, vrátane dohody s bankami, ktoré majú obedy zadarmo zaplatiť, lebo niekto to zaplatiť musí. A to, čo je zadarmo, nebýva lacné.

Je to podobné, ako keď poslanec SaS J. Krúpa – spolu s ďalšími poslancami bývalej vládnej koalície – teraz tvrdí, že bol „jedným z tých, ktorí chceli predčasné voľby v júni, a nie v septembri,“ ale za júnový termín nehlasoval, hoci za neho hlasovať mohol. Podobných politických vývrtiek, ktoré sa udiali len za pár dní od vyslovenia nedôvery vláde a schválenia predčasných volieb, je omnoho viac a dôležité je to aj preto, lebo to predurčuje obsahový charakter ďalších dní, týždňov a mesiacov. Až do konania volieb.

Ak sa preto niekomu zdá, že to je a bude zlé, zdanie ho klame – bude to horšie. Oveľa horšie. Do koncertu sa už priamo zapojil aj premiér E. Heger vyhlásením, že na rozdiel od I. Matoviča názor na obedy zadarmo nezmenil a nesúhlasí s nimi. To neveští nič upokojujúceho, keďže tým verejne hodil rukavicu do tváre predsedu OĽaNO. A to sa nemôže skončiť inak, ako jeho odchodom z hnutia, pretože na to, aby E. Heger vyhral či vybabral – slušne povedané – so svojstojným I. Matovičom, nemá ani potenciál a ani politické kvality.

V krajine to zostane až do volieb jednoducho tak, že vláda vládnuť veľmi nebude, keďže je bez dôvery parlamentu, zostáva bezmocná a pod kontrolou hlavy štátu, pričom v parlamentne je to naopak: nastávajú stranícke žne a populistická vlna za vlnou sa valí. Mimochodom, je to daň za to, že prezidentka Z. Čaputová a následne SaS uprednostnili predčasné voľby (september) pred voľbami skoršími (jún).

Na druhej strane možno konštatovať, že aj tí, ktorých tieto vlny spláchnu, aj tí, ktorí sa na nich povezú, ale aj tí, ktorí sa dokážu obrniť voči narastajúcemu populizmu, budú mať možnosť spoločne vystaviť účet. Základné pravidlo je totiž stále platné – akých politikov si zvolíme, takých aj budeme mať. Presne tak, ako to bolo naposledy v roku 2020.