Jedenásť dní od oznámenia výsledkov parlamentných volieb uzreli svetlo slovenského sveta kontúry novej vlády. Víťaz volieb Smer-SD podpísal spolu s Hlasom-SD a SNS Memorandum o porozumení, ktorá má byť predchodcom Koaličnej dohody. Tá by už mala zreteľne a detailnejšie rozdeliť moc medzi uvedené tri strany.

Prirodzene, na parlamentnej pôde aj táto koalícia bude nútená rešpektovať pomery síl medzi ňou a opozíciou a je iba na opozícii, ako sa na rozdelení časti moci, ktorá jej prináleží, dohodne. Ak pritom preukáže väčšiu politickú orientáciu ako pri vábení Hlasu-SD do koalície, bude to len dobre. A pre všetkých.

Bez ohľadu na to, či sa niekomu nová vládna zostava páči alebo nie, je len dobré a správne, že krajina bude mať po dlhým mesiacoch troch vlád prezidentky Z. Čaputovej – jednej pod vedením E. Hegera a dvoch pod vedením Ľ. Ódora – takpovediac riadnu vládu. Teda s legitimitou a dôverou od parlamentu, ktorý má zase čerstvú a silnú legitimitu od voličov. To, čo voliči rozhodli, politici dohodli a tak to má aj byť. Podobne ako to, že niekto bude spokojný, iný nespokojný a ďalší ľahostajný.

Samozrejme, odzneli iba reči, lámať chlieb sa bude až po definitívnom rozdelení vládnych a parlamentných kresiel medzi novou trojkoalíciou. Platí, že to, čo trojkoalícia mieni, môže sa ešte prezidentka Z. Čaputová pokúsiť meniť alebo aj zmeniť, hoci až tak veľmi silné karty pri rešpektovaní Ústavy a zabezpečení riadneho chodu ústavných orgánov po parlamentných voľbách nemá. Rozhodne sú menšie ako výmena vlád počas volebného obdobia.

Keďže moci sa evidentne chopí trojkoalícia, situáciu možno zhrnúť tromi vetami – prvou je, že povolebná fáza je podpisom Memoranda ukončená. Druhou, že ďalší postup bude záležať od rýchlosti definitívneho podpisu Koaličnej dohody medzi tromi stranami. A treťou, že výmena vlády prezidentky za vládu ľudu bude záležať najmä od schopnosti hlavy štátu vnímať povolebnú realitu.