Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér Robert Fico zasiahol voči SNS z pozície sily, ale zároveň jej nechal určitý politický priestor. Pád vlády totiž nie je v záujme SNS, ale ani Smeru-SD, povedal v TABLET.TV politológ J.Marušiak.
Autor Teraz.sk
Bratislava 22. augusta (Teraz.sk) – Konflikt medzi Smerom – SD a SNS Slovensko nikam neposunul, voliči vôbec netušia, o čo v ňom ide a preferenčne na ňom môžu stratiť všetky tri vládne strany. Ešte viac by stratili, a špeciálne SNS, ak by krízu nedokázali prekonať a vláda by padla. V diskusii na TABLET.TV to povedal politológ Juraj Marušiak.
„Ak by naozaj mala SNS záujem na predčasných voľbách, čo podľa mňa nemá, aj keď sa v asymetrickom partnerstve so Smerom necíti komfortne, strana by po všetkých škandáloch na predčasné voľby asi doplatila,“ povedal Marušiak. Na predčasné voľby by podľa neho doplatil aj Smer-SD, ktorý by si síce zrejme udržal prvú priečku v podpore voličov, nemusela by mu však stačiť na vytvorenie novej vládnej väčšiny.
Slovenská národná strana však podľa neho musí bojovať o to, aby sa nezopakoval príbeh jej posledného vládnutia so Smerom-SD. „V rokoch 2006 a 2010 sa Smeru podarilo všetky škandály hodiť na SNS, presunúť zodpovednosť na slabšieho koaličného partnera. SNS z toho vyšla skompromitovaná a Smer získal v roku 2010 ešte viac voličov, ako v roku 2006,“ pripomenul Marušiak.
Hoci sa SNS snaží profilovať ako konzervatívne krídlo súčasnej koalície, čo sa aktuálne prejavilo kritikou pochodu PRIDE, podporou demonštrácie za rodinu či financovaním mimoriadnych vlakov na šaštínsku púť predsedom strany Dankom, neustále sa dostáva do tieňa Smeru-SD. „Smer-SD a SNS oslovujú podobnú cieľovú skupinu. Ale SNS pri tom ťahá za kratší koniec a musí hľadať spôsob, ako sa odlíšiť od silnejšieho koaličného partnera. Aby neskončila ako marginálna, ideovo a voličsky vytunelovaná strana,“ dodal.
Aj to je dôvod, prečo podľa neho konflikt eskaloval až do dnešnej fázy. Na druhej strane, hoci Robert Fico na SNS pritlačil pomerne tvrdo, nevyužil možnosť oprieť sa o požiadavku opozičnej OĽaNO, aby pre svoju stranu zabral ešte jedno ministerstvo na úkor SNS a nepokúsil sa Petra Plavčana odvolať priamo. „Spôsob, akým premiér vyzval odchádzajúceho ministra školstva na odstúpenie, je neštandardný. Také veci sa spravidla najprv predrokujú na koaličnej rade. A odvolanie alebo odstúpenie ministra je výsledkom predchádzajúcich dohôd. Spôsob, akým premiér vyzval ministra Plavčana na odstúpenie, bol demonštráciou sily,“ povedal Marušiak.
„Na druhej strane, premiér mohol zvoliť ešte tvrdší postup a rovno prezidentovi adresovať žiadosť, aby ministra Plavčana odvolal. Tým by sa konflikt v koalícii prehĺbil, ale personálna otázka obsadenia rezortu školstva by bola vyriešená. Teda premiér v konečnom dôsledku dal istý priestor aj Slovenskej národnej strane,“ upozorniť Marušiak.
SNS koaličných partnerov požiadala o odloženie rokovaní vlády do času, kým bude vyriešená koaličná kríza. „Ak ministri jednej strany neprídu na rokovanie vlády, je to signál, že niečo nie je v poriadku. Ale potom, čo minulý týždeň premiér Robert Fico urobil Slovenskej národnej strane ohľadom ministra Plavčana, by bolo gestom úplnej kapitulácie, keby sa Andrej Danko tváril, že všetko je v poriadku a ministri pokračujú v bežnej práci,“ poznamenal Marušiak. Premiér napokon vyriešil problém tým, že z rokovania vlády nechal odsunúť všetky odkladné body a rokovať sa bude len o jednom bode programu, jeho mandáte na rokovania premiérov Slovenska, Česka a Rakúska s francúzskym prezidentom Emanuelom Macronom.
Na otázku, či podľa neho bude toto volebné obdobie štvorročné, Marušiak odpovedal, že predčasné voľby sa nikdy nedajú úplne vylúčiť, ale aktuálne nie sú v záujme vládnych strán. Rovnako problematická by bola aj snaha vykonfigurovať inú vládu na základe strán, ktoré už dnes v parlamente sú.
Hoci SaS aj OĽaNO tvrdia, že sú pripravené na vládnutie, podľa Marušiaka nemajú koaličný potenciál na vytvorenie inej vlády. „SaS to môže tvrdiť, ale druhá vec je, aký je koaličný potenciál tejto strany. Tak isto OĽaNO toho môže povyhlasovať veľa, ale oni nemôžu garantovať ani vlastných poslancov. A Igor Matovič je natoľko nepredvídateľný, že je svojim konaním schopný ohroziť akúkoľvek vládu, v ktorej by bol,“ povedal Marušiak. „Teoreticky by sa nejaká väčšina pod vedením Richarda Sulíka vyskladať dala, ale pravdepodobnosť, že sa to stane, je ešte nižšia ako v roku 2016,“ uzavrel.
„Ak by naozaj mala SNS záujem na predčasných voľbách, čo podľa mňa nemá, aj keď sa v asymetrickom partnerstve so Smerom necíti komfortne, strana by po všetkých škandáloch na predčasné voľby asi doplatila,“ povedal Marušiak. Na predčasné voľby by podľa neho doplatil aj Smer-SD, ktorý by si síce zrejme udržal prvú priečku v podpore voličov, nemusela by mu však stačiť na vytvorenie novej vládnej väčšiny.
Slovenská národná strana však podľa neho musí bojovať o to, aby sa nezopakoval príbeh jej posledného vládnutia so Smerom-SD. „V rokoch 2006 a 2010 sa Smeru podarilo všetky škandály hodiť na SNS, presunúť zodpovednosť na slabšieho koaličného partnera. SNS z toho vyšla skompromitovaná a Smer získal v roku 2010 ešte viac voličov, ako v roku 2006,“ pripomenul Marušiak.
Hoci sa SNS snaží profilovať ako konzervatívne krídlo súčasnej koalície, čo sa aktuálne prejavilo kritikou pochodu PRIDE, podporou demonštrácie za rodinu či financovaním mimoriadnych vlakov na šaštínsku púť predsedom strany Dankom, neustále sa dostáva do tieňa Smeru-SD. „Smer-SD a SNS oslovujú podobnú cieľovú skupinu. Ale SNS pri tom ťahá za kratší koniec a musí hľadať spôsob, ako sa odlíšiť od silnejšieho koaličného partnera. Aby neskončila ako marginálna, ideovo a voličsky vytunelovaná strana,“ dodal.
Aj to je dôvod, prečo podľa neho konflikt eskaloval až do dnešnej fázy. Na druhej strane, hoci Robert Fico na SNS pritlačil pomerne tvrdo, nevyužil možnosť oprieť sa o požiadavku opozičnej OĽaNO, aby pre svoju stranu zabral ešte jedno ministerstvo na úkor SNS a nepokúsil sa Petra Plavčana odvolať priamo. „Spôsob, akým premiér vyzval odchádzajúceho ministra školstva na odstúpenie, je neštandardný. Také veci sa spravidla najprv predrokujú na koaličnej rade. A odvolanie alebo odstúpenie ministra je výsledkom predchádzajúcich dohôd. Spôsob, akým premiér vyzval ministra Plavčana na odstúpenie, bol demonštráciou sily,“ povedal Marušiak.
„Na druhej strane, premiér mohol zvoliť ešte tvrdší postup a rovno prezidentovi adresovať žiadosť, aby ministra Plavčana odvolal. Tým by sa konflikt v koalícii prehĺbil, ale personálna otázka obsadenia rezortu školstva by bola vyriešená. Teda premiér v konečnom dôsledku dal istý priestor aj Slovenskej národnej strane,“ upozorniť Marušiak.
Rokovanie vlády
SNS koaličných partnerov požiadala o odloženie rokovaní vlády do času, kým bude vyriešená koaličná kríza. „Ak ministri jednej strany neprídu na rokovanie vlády, je to signál, že niečo nie je v poriadku. Ale potom, čo minulý týždeň premiér Robert Fico urobil Slovenskej národnej strane ohľadom ministra Plavčana, by bolo gestom úplnej kapitulácie, keby sa Andrej Danko tváril, že všetko je v poriadku a ministri pokračujú v bežnej práci,“ poznamenal Marušiak. Premiér napokon vyriešil problém tým, že z rokovania vlády nechal odsunúť všetky odkladné body a rokovať sa bude len o jednom bode programu, jeho mandáte na rokovania premiérov Slovenska, Česka a Rakúska s francúzskym prezidentom Emanuelom Macronom.
Na otázku, či podľa neho bude toto volebné obdobie štvorročné, Marušiak odpovedal, že predčasné voľby sa nikdy nedajú úplne vylúčiť, ale aktuálne nie sú v záujme vládnych strán. Rovnako problematická by bola aj snaha vykonfigurovať inú vládu na základe strán, ktoré už dnes v parlamente sú.
Hoci SaS aj OĽaNO tvrdia, že sú pripravené na vládnutie, podľa Marušiaka nemajú koaličný potenciál na vytvorenie inej vlády. „SaS to môže tvrdiť, ale druhá vec je, aký je koaličný potenciál tejto strany. Tak isto OĽaNO toho môže povyhlasovať veľa, ale oni nemôžu garantovať ani vlastných poslancov. A Igor Matovič je natoľko nepredvídateľný, že je svojim konaním schopný ohroziť akúkoľvek vládu, v ktorej by bol,“ povedal Marušiak. „Teoreticky by sa nejaká väčšina pod vedením Richarda Sulíka vyskladať dala, ale pravdepodobnosť, že sa to stane, je ešte nižšia ako v roku 2016,“ uzavrel.
