Päť týždňov pred voľbami do Spolkového snemu (Bundestagu) začal počas uplynulého víkednu v Berlíne záverečnú fázu predvolebnej kampane aj blok konzervatívnych strán Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU).

Po dlhom čase sa po prvýkrát postavili na tribúnu vedľa seba spolková kancelárka Angela Merkelová, kandidát CDU/CSU na post kancelára Armin Laschet a predseda bavorskej vlády a šéf CSU Markus Söder. Deklarovať jednotu sesterských strán, mobilizovať členskú základňu a demonštrovať odhodlanie zabojovať o hlasy voličov je imperatívom dňa. Prieskumy verejnej mienky nastavujú totiž konzervatívcom týždeň čo týždeň veľmi nelichotivé zrkadlo a ľahko sa môže stať, že po 16 rokoch vlády Angely Merkelovej nebude mať CDU/CSU po septembrových voľbách svojho kancelára. Pritom počas 72 rokov existencie Spolkovej republiky Nemecko viedol krajinu viac ako 50 rokov spolkový kancelár respektíve kancelárka práve z radov konzervatívcov.

Angela Merkelová v októbri 2018 oznámila, že už viac nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude opäť uchádzať ani o post kancelárky. Teda, od roku 1949 sú voľby, ktoré sa uskutočnia 26. septembra, prvým voľbami do Spolkového snemu, v ktorých úradujúci spolkový kancelár opäť nekandiduje.

Nemecká kancelárka si iste svoj odchod z politickej scény predstavovala ináč. Annegret Krampová-Karrenbauerová (známa aj pod skratkou AKK), ktorú sa Angela Merkelová v roku 2018 sama vybrala na post predsedníčky strany, v predsedníckom kresle dlho nezotrvala. „Minimerkelová“, ako média AKK tiež prezývali, vo februári 2020 vyhlásila, že do polroka z postu odstúpi a v parlamentných voľbách na jeseň 2021 nebude volebnou líderkou. Bola ta neočakávaná a značne prekvapujúca rezignácia, ktorá mnohých zaskočila.

Po dlhých mesiacoch, rôznych peripetiách i úporných vnútrostraníckych súbojoch prevzal napokon v januári 2021 vedenie CDU ministerský predseda Severného Porýnia-Vestfálska Armin Laschet a po tvrdom boji sa napokon presadil aj ako kandidát CDU/CSU na post spolkového kancelára. Lenže nedarí sa mu podľa jeho predstáv a konzervatívne strany sa dostali v predvolebnej kampani pod značný tlak.

Podľa predsedu poslancov za CSU v Spolkovom sneme Alexandra Dobrindta úspešná volebná kampaň CDU/CSU potrebuje tri M: tímovosť, odvahu a mobilizáciu (z nemčiny Mannschaft, Mut und Mobilisierung). V rozhovore pre denník Neuen Osnabrücker Zeitung tvrdí, že volebný výsledok nad 30 percent je nielen možný, ale aj potrebný na to, aby sa mohli opäť podieľať na vytvorení novej vlády.

Od tohto výsledku je však CDU/CSU veľmi vzdialená, keď podľa viacerých prieskumov verejnej mienky sa pohybuje okolo 22 percent. Dokonca podľa najnovšieho prieskumu inštitút Insa, ktorý zverejnil v nedeľu (22. augusta 2021) týždenník Bild am Sonntag sa sociálni demokrati (SPD) s 22-percentami dotiahli na CDU/CSU. Prvýkrát od apríla 2017 majú tak konzervatívci a sociálni demokrati rovnakú podporu voličov.

Ešte horšie dopadol v prieskume kandidát Únie na spolkového kancelára Armin Laschet. Keby bola možná priama voľba kancelára so ziskom 12 percent by sa prepadol až na tretie miesto za kandidátku Zelených Annalenu Baerbockovú s 13-percentnou podporou. V priamej voľbe kancelára v prieskume jednoznačne dominoval kandidát SPD Olaf Scholz, ktorý by získal 34 percent hlasov voličov.

Päť týždňov pred voľbami do Spolkového snemu nestojí teda pred Kresťanskodemokratickou úniou a Kresťanskosociálnou úniou otázka, či bude v Nemecku aj po 16 rokoch vládnuť, ale presnejšie, či bude CDU/CSU po septembrových voľbách vôbec v spolkovej vláde?! Aj preto šéf CSU Markus Söder mobilizuje so slovami: „Ide skutočne o všetko!“