Je to paradox všetkých paradoxov, že prvou oficiálnou obeťou vládneho konsolidačného balvanu je Z. Dolinková, ktorá iba pár hodín po jeho schválení oznámila, že sa vzdáva funkcie ministerky zdravotníctva.

To pre zvyšok vládnej koalície nie je rozhodne dobrá správa, na rozdiel od samotnej Z. Dolinkovej. Ktorú, naopak, možno pochváliť za správny a dobrý politický krok – napokon, v parlamente leží návrh na jej odvolanie z funkcie už niekoľko dlhých týždňov a zdravotníci sú na čele tých, ktorí s konsolidačným balvanom nesúhlasia a dávajú to aj nahlas a zreteľne najavo. Nielen verejnými vystúpeniami, ale svojimi podpismi, čo je už celkom iný level protestu.

Prirodzene, dotknúť sa Z. Dolinkovej mohlo aj vyjadrenie samotného premiéra R. Fica o tom, že keď nezvláda rezort ministerstva zdravotníctva, bude ho musieť zvládnuť iný. Čo nie je možné vnímať ani omylom ako zastanie sa člena svojej vlády, ale skôr ako upozornenie na to, aby začala baliť kufre a sa pripravila na odchod. Stačí si porovnať vyjadrenia premiéra smerom k Z. Dolinkovej a k M. Šimkovičovej.

Nič z uvedeného a z mnoho neuvedeného však nič nezmení na tom, že Z. Dolinková bola ako prvá na Slovensku skonsolidovaná. Samozrejme, jej odchod z funkcie ministerky po roku vo funkcii bude mať ešte politické následky a dozvuky – rezort zdravotníctva patrí strane Hlas-SD, takže jej patrí aj právo nominovať inú osobu do tejto funkcie, čo nie je vôbec ľahké. A najmä v súčasnosti – keď zdravotníci hrozia štrajkom, ani jednoduché.