Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár Juraja Hrabka.
Autor Juraj Hrabko
Návrh na takzvané zastropovanie veku odchodu do dôchodku je po dlhšom čase samostatnou aktivitou strany Smeru-SD. Jej predseda Robert Fico tak chce dať najavo, že drží sľub, nikam neodchádza, ale bude stranu aktivizovať, oslovovať voličov a vábiť ich späť do košiara.
Je to prirodzené, napokon, každá strana by sa mala snažiť získať či už stratených alebo nových voličov. Hlavné problémy sú v tomto konkrétnom prípade zatiaľ dva a úplne inde – prvý spočíva v navrhovanom riešení a druhý v jeho ústavnosti.
O zastropovaní veku do dôchodku sa síce hovorí už dlho, ale zatiaľ nikto nepredložil komplexnú a výhľadovú analýzu takéhoto riešenia. Straníci už vonkoncom nie. Je v podstate jednoduché stanoviť, že vek do dôchodku bude napríklad 65 rokov – ak to odkýva najmenej 90 poslancov, tak to aj tak bude. Otázne je, čo bude s tými ľuďmi, ktorí prídu o prácu oveľa skôr, povedzme aj o 15 rokov.
Automatizácia, robotizácia, moderné technológie si viac-menej pravidelne vyberajú svoju daň, pričom treba povedať, že rezort školstva na to akosi stále zabúda. Konkrétne: je fajn, že Slovensko je tu a teraz veľmocou vo výrobe automobilov, otázka však znie dokedy ním bude. Pretože na veky vekov isto nie. A o zlom zdravotnom stave slovenského zdravotníctva nepochybuje azda nikto. Jednoducho povedané, všetko súvisí so všetkým, aj so zastropovaním veku do dôchodku.
Jedna vec je debata ekonómov, sociológov, národohospodárov, prognostikov a ďalších odborníkov, iná ústavné riešenie. Čisté je len jedno – priama novela Ústavy. Buď sa v nej maximálny vek odchodu do dôchodku uvedie konkrétnym číslom alebo sa v nej zakotví právo parlamentu predmetný ústavný zákon schváliť. Inými slovami, parlament môže schváliť novelu Ústavy, ale nie taký ústavný zákon, o ktorom to Ústava nehovorí a nepredpokladá.
Ešte inak - Ústava nedáva parlamentu žiadne oprávnenie na to, aby ústavný zákon o maximálnom veku do dôchodku schválil a keďže parlament môže robiť iba to, čo mu Ústava dovoľuje, nebol by takýto ústavný zákon s ňou v súlade.
Uvedené, samozrejme, nebráni Smeru-SD, aby návrh aj bez úmorného prepočítavania a modelovania rôznych faktorov, podal už na júnovú parlamentnú schôdzu. Stranícke posolstvo, že sa stará o ľudí, je nateraz dôležitejšie. Vecné hľadisko je bokom a z politického to vyzerá skôr tak, akoby už strana začala priamu kampaň. Nie je na tom nič zlé, ale iba dovtedy, pokiaľ sa nepretaví do schvaľovania zlých zákonov. Sociálneho inžinierstva.
Je to prirodzené, napokon, každá strana by sa mala snažiť získať či už stratených alebo nových voličov. Hlavné problémy sú v tomto konkrétnom prípade zatiaľ dva a úplne inde – prvý spočíva v navrhovanom riešení a druhý v jeho ústavnosti.
O zastropovaní veku do dôchodku sa síce hovorí už dlho, ale zatiaľ nikto nepredložil komplexnú a výhľadovú analýzu takéhoto riešenia. Straníci už vonkoncom nie. Je v podstate jednoduché stanoviť, že vek do dôchodku bude napríklad 65 rokov – ak to odkýva najmenej 90 poslancov, tak to aj tak bude. Otázne je, čo bude s tými ľuďmi, ktorí prídu o prácu oveľa skôr, povedzme aj o 15 rokov.
Automatizácia, robotizácia, moderné technológie si viac-menej pravidelne vyberajú svoju daň, pričom treba povedať, že rezort školstva na to akosi stále zabúda. Konkrétne: je fajn, že Slovensko je tu a teraz veľmocou vo výrobe automobilov, otázka však znie dokedy ním bude. Pretože na veky vekov isto nie. A o zlom zdravotnom stave slovenského zdravotníctva nepochybuje azda nikto. Jednoducho povedané, všetko súvisí so všetkým, aj so zastropovaním veku do dôchodku.
Jedna vec je debata ekonómov, sociológov, národohospodárov, prognostikov a ďalších odborníkov, iná ústavné riešenie. Čisté je len jedno – priama novela Ústavy. Buď sa v nej maximálny vek odchodu do dôchodku uvedie konkrétnym číslom alebo sa v nej zakotví právo parlamentu predmetný ústavný zákon schváliť. Inými slovami, parlament môže schváliť novelu Ústavy, ale nie taký ústavný zákon, o ktorom to Ústava nehovorí a nepredpokladá.
Ešte inak - Ústava nedáva parlamentu žiadne oprávnenie na to, aby ústavný zákon o maximálnom veku do dôchodku schválil a keďže parlament môže robiť iba to, čo mu Ústava dovoľuje, nebol by takýto ústavný zákon s ňou v súlade.
Uvedené, samozrejme, nebráni Smeru-SD, aby návrh aj bez úmorného prepočítavania a modelovania rôznych faktorov, podal už na júnovú parlamentnú schôdzu. Stranícke posolstvo, že sa stará o ľudí, je nateraz dôležitejšie. Vecné hľadisko je bokom a z politického to vyzerá skôr tak, akoby už strana začala priamu kampaň. Nie je na tom nič zlé, ale iba dovtedy, pokiaľ sa nepretaví do schvaľovania zlých zákonov. Sociálneho inžinierstva.
