Prezidentka Z. Čaputová dodržala tradíciu a predniesla začiatkom roka 2024 novoročný prejav. Keďže počas minulého roka vyhlásila, že sa už nebude uchádzať o dôveru občanov v prezidentských voľbách, o rok bude zrejme novoročný prejav prednášať už ktosi iný. Kto to bude, rozhodnú voliči.

S prezidentkou Z. Čaputovou sa ešte netreba lúčiť a aj na zhodnotenie jej činnosti vo funkcii hlavy štátu bude príležitosť, až keď ju reálne ukončí. Porovnávať jej novoročné prejavy však možno, keďže ten dnešný bol pravdepodobne aj posledný. Porovnať ich možno nielen preto, lebo z nich možno aj vyčítať, aké udalosti v tom ktorom roku pokladala za také dôležité, aby odzneli v jej prejave. Ale tiež preto, lebo z nich vidno aj jej osobné a osobnostné premeny v čase.

V prvom novoročnom prejave stavila prezidentka Z. Čaputová na slová ako „dôvera, férovosť, zmena, nádej, zodpovednosť“, čo sú naozaj silné slová. Bolo tak viditeľné držanie línie s jej inauguračným prejavom, v ktorom ponúkla krajine svoj rozum, srdce aj ruky.

V druhom novoročnom prejave to bola už celkom iná káva, keďže koronavírus udrel najskôr na jar, a potom plnou silou na jeseň. Vláda na jeho návrat nebola vôbec pripravená, chaos a zmätok vládol po celý rok, čo prezidentka Z. Čaputová pomenovala ako „rok klamstiev, manipulácií, ľudskej hlúposti, či sebectva. Okrem skutočných expertov na epidémie zviditeľnil aj ľudí, ktorých nevedomosť bola nahradená sebavedomým krikom. Dôverujte nám, prosím, že vaše životy nám nie sú ľahostajné“.

V treťom prejave pri príležitosti Nového roka stavila na ľudskú súdržnosť, keď hovorila o tom, že „kráľovská, alebo tiež zrelá občianska sloboda vychádza z možnosti konať sebavedome a slobodne, tak ako si to vyžaduje nielen náš záujem, ale aj záujem spoločenstva, ktorého sme súčasťou. Rozmýšľajme teda kráľovsky, nie nevoľnícky“.

Vo štvrtom novoročnom prejave zase vsadila na úlohu štátu: „Slovensko by malo byť štátom, kde spravodlivosť platí pre všetkých rovnako. Kde sa ľudia na štát môžu spoľahnúť, lebo im pomôže v zložitej situácii a vo výsledku zlepší ich kvalitu života. Štát, ktorý politickí reprezentanti riadia, nie uvádzajú do chaosu“. To už bolo aj po páde vlády E. Hegera a nahlas sa začala v spoločnosti objavovať téma predčasných volieb.

Dnes hlava štátu opäť predniesla prejav, ktorý nebol ničím výnimočným. Inými slovami, ak v ňom bolo niečo výnimočné, zostalo to ukryté. Bol to opäť prejav, nie príhovor k občanom a tak hoci zostane zaznamenaný, bude tiež čoskoro zabudnutý. Je fajn, keď prezidentka aspoň konštatovala, že „s odstupom piatich rokov od svojho nástupu do funkcie som presvedčená, že jednou z najväčších bŕzd nášho rozvoja je nekultúrnosť, najmä v politike a množstvo konfliktov v našej spoločnosti“. S tým možno iba súhlasiť, napokon, je to tak už 31 rokov.

Päť novoročných prejavov prezidentky Z. Čaputovej bolo päť nie celkom dobre využitých možností a nájsť v nich spoločnú niť, je nemožné. Isto, hodnotiť to býva ošemetné, keďže spoločnosť je rôznorodá – časť je nadšená už len zo skutočnosti, že Z. Čaputová je prezidentkou, čo inej časti spoločnosti prekáža a ďalšej je zase ľahostajné, kto je vôbec hlavou štátu. Na skúšku správnosti tak treba počkať – ak si niekto o týždeň spomenie, o čom prezidentka v novoročnom prejave hovorila, možno gratulovať.