Je len dobre, že rok 2023 sa už o pár hodín skončí. Z politického hľadiska a udalostí, ktoré sa počas neho odohrali, to bol totiž opäť Rok blbec. Okrem iného preto, lebo v ňom definitívne skončila alternatíva voči R. Ficovi a jeho strane Smer-SD. Nevydržala ani celé volebné obdobie, pričom bola počtom historicky najsilnejšia, keď po uchopení moci v roku 2020 čítala podporu až 95 poslancov parlamentu, ale už na konci roka 2022 dokázalo 78 poslancov vysloviť nedôveru vláde E. Hegera.

Spustil sa tým kolotoč politických bizarností, ktoré sa nedali vymyslieť a mohli sa len stať. A len na Slovensku. Príbeh roka 2023 sa začal schválením termínu predčasných volieb, keď už v januári parlament rozhodol, že sa budú konať až v septembri. S požehnaním prezidentky Z. Čaputovej. Plán bol jasný – robiť kampaň z vládnych limuzín a užívať si naďalej benefity moci.

Nezadarilo sa – po prihrávke domov, presnejšie ministrovi S. Vlčanovi, ktorý navyše vyhlásil, že radšej sa vzdá postu ministra ako pridelených peňazí pre firmu, už bola hlava štátu donútená vymenovať po prvý raz v histórii krajiny prezidentskú vládu. Nestáva sa to často, takže možno pripomenúť, že prezidentka Z. Čaputová v podstate padla do vlastnej pasce, keď namiesto výmeny celej vlády, ktorej vyslovil parlament nedôveru, menila v takejto vláde ešte aj sama ministrov – premiér E. Heger sa stal postupne aj ministrom financií a zdravotníctva, ale to, aby sa stal aj ministrom pôdohospodárstva po S. Vlčanovi a zahraničných vecí po R. Káčerovi, bolo už naozaj neudržateľné. Aj politicky aj ústavne. Nezanedbateľné bolo pritom aj ovzdušie vytvorené referendom o predčasných voľbách, ktoré hoci bolo neplatné, znamenalo nemalý politický úspech jeho iniciátorov.

Od vlády prezidentky Z. Čaputovej pod vedením Ľ. Ódora neočakával nikto žiadne prevratné veci a to sa aj naplnilo. Vrchovato. Vláde parlament nevyslovil dôveru a pokračovala tak v móde predchádzajúcej vlády – niektoré veci mohla riešiť sama, iné iba s pomocou hlavy štátu a ďalšie nemohla riešiť vôbec. Navyše, aj vo vlastnej vláde bola prezidentka Z. Čaputová prinútená okolnosťami urobiť už za dva mesiace personálnu zmenu na poste ministra vnútra.

Výsledky septembrových parlamentných volieb netreba pripomínať – sú ešte v čerstvej pamäti – a tak možno len konštatovať, že v roku 2023 vládli na Slovensku štyri vlády, z ktorých až tri boli prezidentské, pričom dve z nich vládli za priamej spoluúčasti hlavy štátu (vláda E. Hegera po vyslovení nedôvery a vláda Ľ. Ódora po nevyslovení dôvery parlamentom) a jedna (premiér Ľ. Ódor od nástupu do funkcie po hlasovanie parlamentu o dôvere) trvala iba mesiac.

Vzhľadom na povolebné rozloženie síl v parlamente, v ktorom sedí 79 vládnych a 71 mimovládnych poslancov, možno očakávať značne politicky turbulentné obdobie. Napokon, začalo sa už v roku 2023 doteraz nevídanou mohutnou obštrukciou parlamentu. Rovnako nevídané je však to, že v parlamente sedí tucet poslancov, ktorí nezložili sľub v súlade s Ústavou ani zákonom a za to, aby v ňom sedeli a rozhodovali, do nohy hlasovali nielen vládni, ale aj mimovládni poslanci. Žiadne ich demonštrácie proti postupom vládnej koalície, ktoré sa na konci roka 2023 vyrojili, to nevymažú.

Ak majú politické udalosti na záver roka 2023 predurčovať udalosti v roku 2024, nebude to pekný rok. Na druhej strane platí, že doteraz nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie a to, ako bude, majú voliči opäť v rukách, keďže sa blížia voľby prezidenta. Tak nech je 2024 lepší ako bude!