Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jozef Majoroš patrí k legendám slovenského futbalu, v reprezentačnom drese odohral viacero pamätných zápasov. Na ktoré najradšej spomína a čomu sa venuje dnes, nám prezradil v štúdiu TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 25. novembra (Teraz.sk) – Niekdajší vynikajúci útočník Jozef Majoroš je jedným z len 13-člennej skupiny hráčov, ktorým sa v doterajšej histórii samostatnej SR podarilo triumfovať v ankete o najlepšieho futbalistu Slovenska. Stalo sa tak v roku 1998, čím prerušil hegemóniu obrancu Dušana Tittela, ktorý túto anketu ovládol v troch predchádzajúcich ročníkoch. O tom, či to bol najlepší rok v jeho kariére, ktoré hráčske angažmány považuje za najvydarenejšie, o zákulisných hrách v bratislavskom Slovane, z ktorého sa musel pred časom nedobrovoľne porúčať, ale aj o súčasnej slovenskej reprezentácii, sme sa s dnes už 47-ročným rodákom z Geče porozprávali v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Bývalý slovenský reprezentant je v súčasnosti tréner treťoligového Gabčíkova, s ktorým akurát pred pár dňami ukončil jesennú časť sezóny. „Začiatok sme mali fantastický, z prvých desiatich zápasov sme šesť vyhrali a v štyroch sme remizovali. Potom však na nás doľahla menšia výsledková kríza, uhrali sme len dva body, pričom až v piatich prípadoch sme vyšli úplne naprázdno. Najviac ma sklamal posledný zápas v Topoľčanoch, kde sme prehrali 0:1. Po jeseni tak figurujeme v polovici tabuľky a na polovicu som aj spokojný. Myslím si, že toto mužstvo má na viac, v premenenom vyjadrení sme mali mať minimálne o osem bodov viac, čiže z tohto pohľadu som trochu sklamaný,“ rozhovoril sa Jozef Majoroš.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JOZEFOM MAJOROŠOM:
Majoroš si brúsil trénerské ostrohy v bratislavskom Slovane, kde bol dlhé roky neodmysliteľnou postavou pri mládežníckych družstvách. Ako sa však hovorí, nič netrvá večne, a tak aj on sa musel po čase zbaliť a belasý košiar opustiť. „Začal som tam s trénovaním žiakov U13, postupne som sa prepracoval cez ďalšie kategórie až k devätnásťročným a rok som pôsobil na pozícii športového riaditeľa mládeže. Krátko na to som sa stal trénerom juniorky, no v klube sa zmenili pomery, prišiel pán Tittel a zrazu som sa stal nepotrebným. Paradoxom bolo, že moju funkciu prebral ten, ktorý ju pár mesiacov predtým odmietol. Poviem to však na rovinu, ako som to celé vnímal. Podľa mňa to bolo celé chystané dopredu, potrebovali ma dostať z juniorky preč, aby sa tam dostal Laco Pecko a následne odstavili aj Chovanca, aby sa dostali k áčku. Ja som bol v tomto prípade pre nich nepotrebný, a preto ma odvolali. Vysvetlenia typu ,nič za tým nehľadaj´, nemôžem ako tréner akceptovať, pretože som chcel vedieť, čo som urobil zle a mohol som sa z toho poučiť. Jedným dychom musím dodať, že tí ľudia, ktorí sa o môj koniec v klube pričinili, ma strašne sklamali, prestali pre mňa existovať. Život však ide ďalej a hoci som východniar, zažil som v Slovane ešte aj ako hráč krásne chvíle a stále to bude pre mňa klub číslo jeden,“ vrátil sa myšlienkami pár rokov dozadu Majoroš.
Ako už bolo spomenuté, v Slovane zažil jedno z najvydarenejších období v kariére, veď ako jeho hráč bol v roku 1998 vyhlásený za najlepšieho futbalistu Slovenska. Ako si na toto obdobie spomína? „Boli to parádne časy. Budoval sa nový Slovan, prišli doň viacerí reprezentanti, vytvorili sme fantastickú partiu, ktorá dokázala vyhrať majstrovský titul a taktiež triumfovať v Slovenskom pohári. Ako jeho hráč som bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu Slovenska a keď je človek v obore, ktorému sa venuje, najlepší, tak to musí preňho veľa znamenať. A ja som si to takisto veľmi vážil,“ pokračoval Jozef Majoroš, ktorý už rok predtým obsadil v tejto ankete 2. priečku.
Na konci 90-tych rokov mal Majoroš životnú formu, bol neodmysliteľnou súčasťou reprezentácie a zároveň jednou z jej najväčších opôr. V kvalifikácii MS 1998 skóroval na Tehelnom proti Juhoslávii (1:1), Španielom (1:2) i Čechom (2:1), no na svetový šampionát vo Francúzsku sa zverencom vtedajšieho reprezentačného kormidelníka Jozefa Jankecha postúpiť nepodarilo. „Sú to nezabudnuteľné zápasy, na ktoré veľmi rád spomínam. Vypredané tribúny, fantastická kulisa, šťastní ľudia. Samozrejme, že najpamätnejší bol duel s Českom, v ktorom som strelil víťazný gól. Bolo to pre mňa o to emotívnejšie, že som v tom čase v českej lige pôsobil a keď som odchádzal z klubu na zápas, všetci mi hovorili, že dostaneme trojku. Ja som však vrátil späť do Drnovíc so slovenskou vlajkou, víťazstvom 2:1, o ktorom som rozhodol gólovou hlavičkou,“ spomínal s úsmevom 23-násobný slovenský reprezentant, ktorého mrzí, že sa im so spoluhráčmi z národného tímu nepodarilo kvalifikovať na niektoré z vrcholných podujatí.
No čo nebolo dopriate jeho generácii, sa o pár rokov neskôr podarilo tej súčasnej, ktorá má za sebou už účasti na ME i MS. Na budúcoročný svetový šampionát v Rusku sa však slovenská reprezentácia neprebojovala, v kvalifikačnej F-skupine obsadila 2. priečku, ktorá im však nestačila ani na baráž. Prezident SFZ Ján Kováčik napriek tomu označil kvalifikáciu za úspešnú... „Ťažko povedať, či možno hovoriť o úspechu. Reprezentácia je o tom, že musíte niekam postúpiť a keď sa to nepodarí, tak to úspech nie je. To je môj názor. Čo si myslí prezident zväzu, je jeho vec. Na druhej strane, chlapcom a realizačnému tímu nie je čo vyčítať, odvádzali svoju robotu na sto percent, akurát z môjho pohľadu im nevyšiel zápas v Slovinsku, kde prehrali 0:1. Pravda je však taká, že futbal je už biznis a na svetovom šampionáte nie je treba malé Slovensko, ale väčšie krajiny, z ktorých sa dá profitovať. Preto nám už nestačí hrať iba dobre, musíme mať aj šťastie a byť naozaj lepší ako naši súperi,“ zamyslel sa na záver Jozef Majoroš.
Bývalý slovenský reprezentant je v súčasnosti tréner treťoligového Gabčíkova, s ktorým akurát pred pár dňami ukončil jesennú časť sezóny. „Začiatok sme mali fantastický, z prvých desiatich zápasov sme šesť vyhrali a v štyroch sme remizovali. Potom však na nás doľahla menšia výsledková kríza, uhrali sme len dva body, pričom až v piatich prípadoch sme vyšli úplne naprázdno. Najviac ma sklamal posledný zápas v Topoľčanoch, kde sme prehrali 0:1. Po jeseni tak figurujeme v polovici tabuľky a na polovicu som aj spokojný. Myslím si, že toto mužstvo má na viac, v premenenom vyjadrení sme mali mať minimálne o osem bodov viac, čiže z tohto pohľadu som trochu sklamaný,“ rozhovoril sa Jozef Majoroš.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JOZEFOM MAJOROŠOM:
Majoroš si brúsil trénerské ostrohy v bratislavskom Slovane, kde bol dlhé roky neodmysliteľnou postavou pri mládežníckych družstvách. Ako sa však hovorí, nič netrvá večne, a tak aj on sa musel po čase zbaliť a belasý košiar opustiť. „Začal som tam s trénovaním žiakov U13, postupne som sa prepracoval cez ďalšie kategórie až k devätnásťročným a rok som pôsobil na pozícii športového riaditeľa mládeže. Krátko na to som sa stal trénerom juniorky, no v klube sa zmenili pomery, prišiel pán Tittel a zrazu som sa stal nepotrebným. Paradoxom bolo, že moju funkciu prebral ten, ktorý ju pár mesiacov predtým odmietol. Poviem to však na rovinu, ako som to celé vnímal. Podľa mňa to bolo celé chystané dopredu, potrebovali ma dostať z juniorky preč, aby sa tam dostal Laco Pecko a následne odstavili aj Chovanca, aby sa dostali k áčku. Ja som bol v tomto prípade pre nich nepotrebný, a preto ma odvolali. Vysvetlenia typu ,nič za tým nehľadaj´, nemôžem ako tréner akceptovať, pretože som chcel vedieť, čo som urobil zle a mohol som sa z toho poučiť. Jedným dychom musím dodať, že tí ľudia, ktorí sa o môj koniec v klube pričinili, ma strašne sklamali, prestali pre mňa existovať. Život však ide ďalej a hoci som východniar, zažil som v Slovane ešte aj ako hráč krásne chvíle a stále to bude pre mňa klub číslo jeden,“ vrátil sa myšlienkami pár rokov dozadu Majoroš.
Ako už bolo spomenuté, v Slovane zažil jedno z najvydarenejších období v kariére, veď ako jeho hráč bol v roku 1998 vyhlásený za najlepšieho futbalistu Slovenska. Ako si na toto obdobie spomína? „Boli to parádne časy. Budoval sa nový Slovan, prišli doň viacerí reprezentanti, vytvorili sme fantastickú partiu, ktorá dokázala vyhrať majstrovský titul a taktiež triumfovať v Slovenskom pohári. Ako jeho hráč som bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu Slovenska a keď je človek v obore, ktorému sa venuje, najlepší, tak to musí preňho veľa znamenať. A ja som si to takisto veľmi vážil,“ pokračoval Jozef Majoroš, ktorý už rok predtým obsadil v tejto ankete 2. priečku.
Sladký návrat do Drnovíc
Na konci 90-tych rokov mal Majoroš životnú formu, bol neodmysliteľnou súčasťou reprezentácie a zároveň jednou z jej najväčších opôr. V kvalifikácii MS 1998 skóroval na Tehelnom proti Juhoslávii (1:1), Španielom (1:2) i Čechom (2:1), no na svetový šampionát vo Francúzsku sa zverencom vtedajšieho reprezentačného kormidelníka Jozefa Jankecha postúpiť nepodarilo. „Sú to nezabudnuteľné zápasy, na ktoré veľmi rád spomínam. Vypredané tribúny, fantastická kulisa, šťastní ľudia. Samozrejme, že najpamätnejší bol duel s Českom, v ktorom som strelil víťazný gól. Bolo to pre mňa o to emotívnejšie, že som v tom čase v českej lige pôsobil a keď som odchádzal z klubu na zápas, všetci mi hovorili, že dostaneme trojku. Ja som však vrátil späť do Drnovíc so slovenskou vlajkou, víťazstvom 2:1, o ktorom som rozhodol gólovou hlavičkou,“ spomínal s úsmevom 23-násobný slovenský reprezentant, ktorého mrzí, že sa im so spoluhráčmi z národného tímu nepodarilo kvalifikovať na niektoré z vrcholných podujatí.
No čo nebolo dopriate jeho generácii, sa o pár rokov neskôr podarilo tej súčasnej, ktorá má za sebou už účasti na ME i MS. Na budúcoročný svetový šampionát v Rusku sa však slovenská reprezentácia neprebojovala, v kvalifikačnej F-skupine obsadila 2. priečku, ktorá im však nestačila ani na baráž. Prezident SFZ Ján Kováčik napriek tomu označil kvalifikáciu za úspešnú... „Ťažko povedať, či možno hovoriť o úspechu. Reprezentácia je o tom, že musíte niekam postúpiť a keď sa to nepodarí, tak to úspech nie je. To je môj názor. Čo si myslí prezident zväzu, je jeho vec. Na druhej strane, chlapcom a realizačnému tímu nie je čo vyčítať, odvádzali svoju robotu na sto percent, akurát z môjho pohľadu im nevyšiel zápas v Slovinsku, kde prehrali 0:1. Pravda je však taká, že futbal je už biznis a na svetovom šampionáte nie je treba malé Slovensko, ale väčšie krajiny, z ktorých sa dá profitovať. Preto nám už nestačí hrať iba dobre, musíme mať aj šťastie a byť naozaj lepší ako naši súperi,“ zamyslel sa na záver Jozef Majoroš.
