Hlavná otázka včerajších parlamentných volieb v Rakúsku znela: Kto ich vyhrá? Budú to vládnuci konzervatívci z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) alebo sa podarí krajnej pravici zo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) zopakovať volebný úspech z júnových volieb do Európskeho parlamentu? Na túto otázku už poznáme odpoveď, ale ktoré strany vytvoria novú vládnu koalíciu zostáva zašifrované v povolebnej tajničke, rozlúštenie ktorej bude značne náročné.

Prvýkrát v povojnových dejinách Rakúska zvíťazili v parlamentných voľbách pravicoví populisti z FPÖ a stali sa tak najsilnejšou politickou silou u našich susedov. Oproti predchádzajúcim voľbám, ktoré sa konali v septembri 2019 si výrazne polepšili. Zatiaľ čo pred piatimi rokmi získali 16,2 percent hlasov voličov, teraz až 29,2 percent, čo je nárast o 13 percent.

„Cieľ, byť prvými, sme nedosiahli. To je trpké,“ povedal po oznámení výsledkov volieb úradujúci rakúsky kancelár Karl Nehammer. Jeho ÖVP dostala od voličov len 26,5 percent - v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami to je pokles o 11 percent.

Krutý večer zažili včera aj tretí, opoziční sociálni demokrati z SPÖ, ktorí získali 21,1 percent a najmä spoluvládnuci Zelení (Grüne) so ziskom 8 percent. Tých dokonca o jedno percento predbehli na štvrtom mieste liberáli zo strany NEOS.

55-ročný Herbert Kickl je na čele FPÖ od júna 2021. Do kresla šéfa strany sa vyšvihol počas pandémie a bola to práve kritika protipandemických opatrení, ktorá prispela k rastu popularity slobodných v Rakúsku. Kickl však vsadil v predvolebnej kampani najmä na migračnú kartu, pričom nevylučuje remigráciu, čiže nútené vysťahovanie z krajiny.

Líder FPÖ sa označuje za „ľudového kancelára“, tak nazývali nacisti Adolfa Hitlera, ale Kickl popiera, že by malo ísť o úmyselnú narážku. Voličom pred hlasovaním sľúbil, že ich vôľu naplní. „Ľudia už toho majú pomaly dosť. Mlčiaca väčšina má pravdu. A my vám pomôžeme dosiahnuť prielom,“ vyhlasoval v predvolebnej kampani šéf rakúskych slobodných.

Či však do kresla premiéra aj zasadne, nie je isté. Totiž súčasný kancelár Nehammer pred voľbami viackrát zdôraznil, že spoluprácu s predsedom FPÖ odmieta. Kickla označil za bezpečnostné riziko a politika, s ktorým nemožno zostaviť životaschopnú vládu. „So mnou, ako s rakúskym kancelárom, nevznikne nijaká vláda s Herbertom Kicklom, ani ako s ministrom,“ podčiarkol Nehammer. Ale, jedným dychom dodal, že aj v radoch FPÖ sú „rozumní ľudia“. Napokon, rakúski ľudovci už majú dlhoročné skúsenosti so spoločným vládnutím so slobodnými. Veď v roku 2000 sa ÖVP stala prvou stranou v západnej Európe, ktorá vstúpila do koalície s krajnou pravicou.

Isté teda je, že ľudovci nebudú v jednej vláde so šéfom FPÖ Herbertom Kicklom. Veľmi jasne to povedal tiež generálny tajomník ÖVP Christian Stocker: „Bolo tomu tak včera, je tomu tak dnes a bude to tak vždy.“ Vládnu koalíciu s krajnou pravicou odmietajú aj všetky ostatné politické subjekty.

Nemožno zabúdať ani jeden podstatný ´detail´. A síce, či rakúsky prezident Alexander Van der Bellen poverí zostavením vlády skutočne víťaza volieb Herberta Kickla. Totiž možnosť, že v prípade víťazstva FPÖ poverí zostavením kabinetu toho, kto skončí na druhom mieste, hlava alpskej republiky pred parlamentnými voľbami neraz naznačovala. A tak bude mať tromfy v rukách úradujúci kancelár Nehammer, ktorého koaličný potenciál je ďaleko širší.

Na zostavenie vlády potrebujú strany v 183-člennej dolnej komore parlamentu minimálne 92 hlasov poslancov. Veľmi ľahko sa po včerajších voľbách môže stať, že prvýkrát po takmer 80 rokoch bude na vytvorenie vlády potrebná koalícia troch strán. Po oslobodení Rakúska vytvoril kancelár Karl Renner provizórnu vládu, v ktorej sedeli - od apríla do decembra 1945 - zástupcovia SPÖ, ÖVP a Komunistickej strany Rakúska (KPÖ).