Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pomáha slovenskej ekonomike euro alebo nie? Dosiahli by sme rovnakú ekonomickú úroveň aj bez neho? O týchto otázkach hovoril viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth.
Autor Tablet.TV
,aktualizované Bratislava 2. novembra (TASR) - S prijatím eura na Slovensku sa zvýšilo obchodovanie krajiny s eurozónou. Rast exportu však zaznamenala aj Česká republika, ktorá spoločnú menu neprijala. Podľa Tótha je preto aj na základe týchto výsledkov zatiaľ otázne, do akej miery pozitívne, či negatívne ovplyvnilo euro vývoj slovenskej ekonomiky. Chýbajú totiž dlhodobé dáta, keďže od zavedenia eura neubehlo ešte ani desať rokov.
NBS pred prijatím spoločnej meny predpokladala, že obchod s eurozónou v najbližších 15 rokoch výrazne vzrastie v intervale 30 -90 %. "To sa zatiaľ napĺňa. Čiže zatiaľ vývoj zahranično-obchodnej výmeny s eurozónou je naozaj taký rýchly, ako sme si mysleli. Je to dokonca niekde v strede toho intervalu," priblížil Tóth.
Podľa neho môže byť pre slovenskú ekonomiku výhodou, že čím viac bude rásť obchod, tým sa bude môcť Slovensko viac špecializovať na vývoz produktov v oblastiach, v ktorých vyniká. "Čím viac budeme obchodovať, o to sa viac môžeme špecializovať na to, v čom sme dobrí a cez tú špecializáciu si potom zvýšiť aj rast ekonomiky a tak aj životnú úroveň," priblížil viceguvernér.
Podobný vývoj obchodu ako na Slovensku však zaznamenala aj Česká republika, a to i bez zavedenia eura. „Trošku komplikujúci faktor je, že keď sa pozrieme na obchod, exporty v Čechách, tak tam sa to napĺňa takisto. Na jednej strane je dobré, že obchod rastie tak, ako sme chceli, aby rástol po zavedení eura, ale podobne rastie obchod aj v Českej republike, ktorá euro nemá. Teda je otázkou, či je to vďaka euru," podotkol Tóth.
S prijatím eura na Slovensku sa zvýšilo obchodovanie krajiny s eurozónou
Rast exportu však zaznamenala aj Česká republika, ktorá spoločnú menu neprijala. Podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jána Tótha je preto aj na základe týchto výsledkov zatiaľ otázne, do akej miery pozitívne či negatívne ovplyvnilo euro vývoj slovenskej ekonomiky. Chýbajú totiž dlhodobé dáta, keďže od zavedenia eura neubehlo ešte ani desať rokov.
NBS pred prijatím spoločnej meny predpokladala, že obchod s eurozónou v najbližších 15 rokoch výrazne vzrastie v intervale 30 -90 %. "To sa zatiaľ napĺňa. Čiže zatiaľ vývoj zahranično-obchodnej výmeny s eurozónou je naozaj taký rýchly, ako sme si mysleli. Je to dokonca niekde v strede toho intervalu," priblížil v rozhovore pre TABLET.TV Tóth.
Podľa neho môže byť pre slovenskú ekonomiku výhodou, že čím viac bude rásť obchod, tým sa bude môcť Slovensko viac špecializovať na vývoz produktov v oblastiach, v ktorých vyniká. "Čím viac budeme obchodovať, o to sa viac môžeme špecializovať na to, v čom sme dobrí, a cez tú špecializáciu si potom zvýšiť aj rast ekonomiky, a tak aj životnú úroveň," priblížil viceguvernér.
Podobný vývoj obchodu ako na Slovensku však zaznamenala aj Česká republika, a to i bez zavedenia eura. „Trošku komplikujúci faktor je, že keď sa pozrieme na obchod, exporty v Čechách, tak tam sa to napĺňa takisto. Na jednej strane je dobré, že obchod rastie tak, ako sme chceli, aby rástol po zavedení eura, ale podobne rastie obchod aj v Českej republike, ktorá euro nemá. Teda je otázkou, či je to vďaka euru," podotkol Tóth.
Podobný vývoj badať aj pri zahraničných investíciách. "Keď sa pozrieme na zahraničné investície, tak tam treba priznať, že tie oficiálne vykazované zahraničné investície sú v Čechách vyššie od prijatia eura ako na Slovensku. Ale opäť, ak by sme sa však pozreli detailnejšie na celkové investície, najmä do strojov a zariadení, tak tie rástli na Slovensku viac. Otázka je, či tie oficiálne vykazované zahraničné investície pokrývajú všetky prípady, kedy príde zahraničný investor," doplnil Tóth,
Ako príklad uviedol príchod novej automobilky do krajiny. "Ak príde nejaká automobilka a nefinancuje si novú továreň cez vnútropodnikové financovanie, ale požičia si od zahraničnej banky, tak takéto čísla nevchádzajú do oficiálnych zahraničných investícií, ale teda mali by sme ich mať v celkových investíciách. Stále to hovorí, že v súčasnosti nevieme povedať na základe tvrdých dát, či a koľko priamy dosah eura bol," skonštatoval viceguvernér.
Výhodou pre Slovensko však môže zostať to, že je v eurozóne a ak by došlo k rozvoju viacrýchlostnej Európy, ťažiť by mohlo z toho, že bude automaticky patriť k tzv. jadru Európy. Na druhej strane však Slovensko pri prijímaní eura nepočítalo s tým, že mu vzniknú náklady spojené so zachraňovaním južných krajín Európy počas dlhovej krízy. "Na pozitívnej strane sa nerátalo s nejakými neekonomickými efektmi, ak by euro bolo vstupnou bránou do nejakej užšej Európskej únie, ktorá by vyzerala tak, že by bolo menej bariér pre ekonomickú aktivitu, a teda by rástla možno rýchlejšie, trh by bol dokonalejší. Takýto vstupný lístok by mal pre Slovensko hodnotu," dodal Tóth.
NBS pred prijatím spoločnej meny predpokladala, že obchod s eurozónou v najbližších 15 rokoch výrazne vzrastie v intervale 30 -90 %. "To sa zatiaľ napĺňa. Čiže zatiaľ vývoj zahranično-obchodnej výmeny s eurozónou je naozaj taký rýchly, ako sme si mysleli. Je to dokonca niekde v strede toho intervalu," priblížil Tóth.
Podľa neho môže byť pre slovenskú ekonomiku výhodou, že čím viac bude rásť obchod, tým sa bude môcť Slovensko viac špecializovať na vývoz produktov v oblastiach, v ktorých vyniká. "Čím viac budeme obchodovať, o to sa viac môžeme špecializovať na to, v čom sme dobrí a cez tú špecializáciu si potom zvýšiť aj rast ekonomiky a tak aj životnú úroveň," priblížil viceguvernér.
Podobný vývoj obchodu ako na Slovensku však zaznamenala aj Česká republika, a to i bez zavedenia eura. „Trošku komplikujúci faktor je, že keď sa pozrieme na obchod, exporty v Čechách, tak tam sa to napĺňa takisto. Na jednej strane je dobré, že obchod rastie tak, ako sme chceli, aby rástol po zavedení eura, ale podobne rastie obchod aj v Českej republike, ktorá euro nemá. Teda je otázkou, či je to vďaka euru," podotkol Tóth.
S prijatím eura na Slovensku sa zvýšilo obchodovanie krajiny s eurozónou
Rast exportu však zaznamenala aj Česká republika, ktorá spoločnú menu neprijala. Podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jána Tótha je preto aj na základe týchto výsledkov zatiaľ otázne, do akej miery pozitívne či negatívne ovplyvnilo euro vývoj slovenskej ekonomiky. Chýbajú totiž dlhodobé dáta, keďže od zavedenia eura neubehlo ešte ani desať rokov.
NBS pred prijatím spoločnej meny predpokladala, že obchod s eurozónou v najbližších 15 rokoch výrazne vzrastie v intervale 30 -90 %. "To sa zatiaľ napĺňa. Čiže zatiaľ vývoj zahranično-obchodnej výmeny s eurozónou je naozaj taký rýchly, ako sme si mysleli. Je to dokonca niekde v strede toho intervalu," priblížil v rozhovore pre TABLET.TV Tóth.
Podľa neho môže byť pre slovenskú ekonomiku výhodou, že čím viac bude rásť obchod, tým sa bude môcť Slovensko viac špecializovať na vývoz produktov v oblastiach, v ktorých vyniká. "Čím viac budeme obchodovať, o to sa viac môžeme špecializovať na to, v čom sme dobrí, a cez tú špecializáciu si potom zvýšiť aj rast ekonomiky, a tak aj životnú úroveň," priblížil viceguvernér.
Podobný vývoj obchodu ako na Slovensku však zaznamenala aj Česká republika, a to i bez zavedenia eura. „Trošku komplikujúci faktor je, že keď sa pozrieme na obchod, exporty v Čechách, tak tam sa to napĺňa takisto. Na jednej strane je dobré, že obchod rastie tak, ako sme chceli, aby rástol po zavedení eura, ale podobne rastie obchod aj v Českej republike, ktorá euro nemá. Teda je otázkou, či je to vďaka euru," podotkol Tóth.
Podobný vývoj badať aj pri zahraničných investíciách. "Keď sa pozrieme na zahraničné investície, tak tam treba priznať, že tie oficiálne vykazované zahraničné investície sú v Čechách vyššie od prijatia eura ako na Slovensku. Ale opäť, ak by sme sa však pozreli detailnejšie na celkové investície, najmä do strojov a zariadení, tak tie rástli na Slovensku viac. Otázka je, či tie oficiálne vykazované zahraničné investície pokrývajú všetky prípady, kedy príde zahraničný investor," doplnil Tóth,
Ako príklad uviedol príchod novej automobilky do krajiny. "Ak príde nejaká automobilka a nefinancuje si novú továreň cez vnútropodnikové financovanie, ale požičia si od zahraničnej banky, tak takéto čísla nevchádzajú do oficiálnych zahraničných investícií, ale teda mali by sme ich mať v celkových investíciách. Stále to hovorí, že v súčasnosti nevieme povedať na základe tvrdých dát, či a koľko priamy dosah eura bol," skonštatoval viceguvernér.
Výhodou pre Slovensko však môže zostať to, že je v eurozóne a ak by došlo k rozvoju viacrýchlostnej Európy, ťažiť by mohlo z toho, že bude automaticky patriť k tzv. jadru Európy. Na druhej strane však Slovensko pri prijímaní eura nepočítalo s tým, že mu vzniknú náklady spojené so zachraňovaním južných krajín Európy počas dlhovej krízy. "Na pozitívnej strane sa nerátalo s nejakými neekonomickými efektmi, ak by euro bolo vstupnou bránou do nejakej užšej Európskej únie, ktorá by vyzerala tak, že by bolo menej bariér pre ekonomickú aktivitu, a teda by rástla možno rýchlejšie, trh by bol dokonalejší. Takýto vstupný lístok by mal pre Slovensko hodnotu," dodal Tóth.
