Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Publicistika

KEĎ VESMÍR INŠPIRUJE UMELCOV: Mickey Hart bubnuje v rytme pulzarov

Biely trpaslík (vľavo) a pulzar s označením PSR J0348 + 0432. Foto: ESO/L. Calçada

Hlavným hudobným motívom albumu Global Drum Project sa stal zvuk pulzaru Vela. Vypočujte si rotujúcu hviezdu, ktorá sa okolo svojej osi otočí 11-krát za sekundu.

Bratislava 10. decembra (Teraz.sk) – Skladby exbubeníka skupiny Grateful Dead pripomínajú prácu lekára, ktorý cez stetoskop skúma pulzujúce ľudské srdce. Mickey Hart pozorne načúva zvukom našej planéty. Inšpiráciu ale hľadá aj v ďalekom vesmíre.

Od Grateful Dead po program SETI

Mickey Hart (vlastným menom Michael Steven Hartman, nar. 11. septembra 1943) je americký hudobník, perkusionista a muzikológ. Od roku 1965 až do roku 1995 (s niekoľkoročnou prestávkou) pôsobil ako člen post-rockovej skupiny Grateful Dead, ktorú charakterizoval unikátny „sound“ s prímesou experimentálnej hudby, jazzu, reggae a dokonca tzv. space rocku. Časopis Rolling Stone zaradil skupinu do rebríčka najväčších umelcov všetkých čias. V roku 1994 dokonca uviedli Harta do Rokenrolovej siene slávy.

Hart sa v roku 1971 načas stiahol z verejného života, opustil skupinu a odišiel do ústrania na ranč v kalifornskom meste Novato.
Hudobník Mickey Hart v roku 2013.
Foto: Wikipedia

Hudobné „znovuzrodenie“

Po rozpade skupiny Grateful Dead v roku 1995 sa nevšedný umelec vydal na sólovú dráhu. Pre jeho výnimočný prístup k hudbe ho prizvali ako člena vedeckého inštitútu, ktorý sa zaoberá liečivým pôsobením zvukov na neurologické funkcie ľudského organizmu.

Sólová diskografia Mickeyho Harta:
Rolling Thunder (1972) – Mickey Hart
Däfos (1983) – Mickey Hart, Airto Moreira, Flora Purim
Yamantaka (1983) – Mickey Hart, Henry Wolff, Nancy Hennings
Music to be Born By (1989) – Mickey Hart
At the Edge (1990) – Mickey Hart
Planet Drum (1991) – Mickey Hart
Mickey Hart's Mystery Box (1996) – Mickey Hart
Supralingua (1998) – Mickey Hart
Spirit into Sound (2000) – Mickey Hart
The Best of Mickey Hart: Over the Edge and Back (2002) – Mickey Hart
Global Drum Project (2007) – Mickey Hart, Zakir Hussain, Sikiru Adepoju, Giovanni Hidalgo
Mysterium Tremendum (2012) – The Mickey Hart Band
Superorganism (2013) – The Mickey Hart Band
RAMU (2017)

Hudobný materiál hľadá Mickey Hart všade. Počuje ho nielen v ruchoch ulice, dažďových kvapkách, zvieracích, či ľudských zvukoch. Uši nastražil aj smerom ku hviezdam a hoci sa nám môže zdať, že iba ticho plávame vesmírom, v skutočnosti nás podľa hudobníka obklopuje kozmický megakoncert.

Čo je to pulzar?
Pulzary sú rozlične rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré vytvárajú silné elektromagnetické žiarenie. Rýchla rotácia tvaruje žiarenie do pravidelných kužeľov, ktoré pri pohybe pripomínajú maják. Na Zemi ich existenciu môžeme zaznamenať v podobe krátkych pravidelne sa opakujúcich pulzov.

Prvý pulzar objavili pred polstoročím – presne 28. novembra 1967 – Jocelyn Bellová a Antony Hewish. Zachytili ho ako rádiový signál a keďže dovtedy nič podobné nebolo vedcom známe, označili ho ako LGM – Little Green Men – Malí zelení mužíci.


„Prial som si interakciu so samotnou podstatou vesmíru, z ktorej na nás dýcha tajomstvo stvorenia. Skrátka prvotné zvuky. Pulzary sú v tomto prípade obzvlášť zaujímavé,“ tvrdí Hart v jednom z dielov dokumentárneho cyklu Tajomný vesmír.

Pulzar Vela v hlavnej úlohe


Inšpirácia zvukmi vesmíru naplno vyvrcholila v jeho albume s názvom Global Drum Project, ktorý vyšiel v októbri 2007. Podieľali sa na ňom viacerí hudobníci: Zakir Hussain, Sikiru Adepoju a Giovanni Hidalgo.



Jedným z hlavných hudobných motívov albumu sa stal zvuk pulzaru Vela. „Je ako stvorený pre komponovanie hudby, pretože má pravidelný rytmus,“ vysvetľuje s nadšením Hart. Pomocnú ruku pri objavovaní zaujímavých zvukov mu podali predstavitelia projektu SETI, ktorý sa zameriava na hľadanie známok existencie mimozemských civilizácií.

Pulzar Vela sa otočí okolo svojej osi 11-krát za sekundu. Nachádza sa uprostred mohutných mračien po výbuchu supernovy v súhvezdí Plachty. Vedci predpokladajú, že k mohutnej explózii došlo pred 11.000 rokmi.
Rozličná rýchlosť rotácie pulzarov vytvára zaujímavé zvukové stopy: od hypnotizujúceho klopkania až po monotónne pípanie.




„Priviedli ma ku zvukom, ktoré som doposiaľ nepoznal,“ vysvetľuje umelec a dodáva: „Keď som tie podnety vstrebal, zistil som, že vesmír doslova vibruje a spieva. Je to pre mňa nielen zábava, ale skutočne hlboký duchovný zážitok.“

V archíve má aj zvuk rastlín či mozgu

Od konca 60. rokov sa Mickey popri komponovaní skladieb venuje aj archivácii rozličných zvukových stôp. Pomocou tzv. sonifikácie sa mu podarilo skonvertovať jemné šumy rastlín, elektromagnetické vlnenie vesmírnych telies či dokonca mozgových buniek. Vo svojej zvukovej databáze vytvoril množstvo digitálnych slučiek, ktoré vkladá do skladieb pri štúdiovom nahrávaní, alebo priamo počas koncertných vystúpení.

Inšpiratívne pulzary:
Obrázok nazvaný „100 postupných pulzov z pulzaru CP 1919“, ktorý objavili ako jeden z prvých pulzarov v roku 1967, tvorí prednú stranu albumu Unknown Pleasures legendárnej skupiny Joy Division.


Samotný umelec označil nahrávanie zvláštnych až exotických zvukov za veľmi nekonvenčný zážitok, ktorý si niekedy vyžaduje nápadité postupy. V roku 1978 chcel nahrať hudbu egyptských beduínov. Toto rozhodnutie si vyžadovalo najprv získať si ich priazeň a prejsť podľa umelca zvláštnym prijímacím rituálom, ktorý zahŕňal aj fajčenie hašiša. „Som presvedčený, že mojím poslaním je nahrávať hudbu, takže to treba brať, nech to stojí, čo to stojí", vysvetľuje Hart v knihe s názvom Songcatchers.

Svoju obrovskú „zvukovú knižnicu“ označuje aj skratkou RAMU – Random Access Musical Universe. 10. októbra 2017 vydal album s rovnomenným názvom. Obsahuje 12 piesní, do ktorých zakomponoval nezvyčajné pozemské i kozmické zvuky.

Zdroje: TASR, www.mickeyhart.net, www.nationalgeographic.com, www.nasa.gov