Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opozičné strany to niekedy preháňajú so sebapresadzovaním. Nie je podstatné, kto prvý zvolá okrúhly stôl alebo tlačovku a kto sa prvý bude snažiť ostatných zjednotiť, povedala Jana Kiššová (DS).
Autor Teraz.sk
Bratislava 5. novembra (Teraz.sk) - Demokratická strana (DS) je solídna hodnotová strana, v ktorej sa ľudia roky angažovali z presvedčenia a nie pre osobný prospech. Posilnená o niekoľko desiatok bývalých členov bývalého Demokratického jadra SaS podľa Jany Kiššovej predstavuje pre voličov čitateľnú a dôveryhodnú alternatívu. Nastupujúca volebná líderka DS to uviedla v diskusii na Tablet.tv.
„Je to strana s ľuďmi, ktorí v nej zotrvali, hoci to posledné roky nebola parlamentná strana. Je to pre mňa znak istej úprimnosti, slušnosti a záujmu o veci verejné,“ tvrdí Kiššová. Históriu Demokratickej strany považuje za impozantnú a za posilu považuje aj ľudí, ktorí prišli z Demokratického jadra SaS. „Či už deviati poslanci, ktorí odišli z SaS, ako aj mnohí členovia Demokratického jadra strany, ktorí nás nasledovali. Je to takmer štvrtina bývalej SaS,“ povedala.
Spor v bývalej strane chce Kiššová nechať už za sebou a pozerať sa do budúcnosti. „Vo februári ľudia rozhodnú, či Slovensko pôjde tou cestou ako doteraz. Ovláda nás tu korupcia, mafia a záujmové skupiny. Dozvedáme sa, že rôzni privilegovaní ľudia tu majú na špagátiku čelných predstaviteľov vlády, že ovládajú prokuratúru, súdnictvo,“ tvrdí Kiššová.
Dodáva, že ľudia oprávnene očakávajú zmenu najmä v tejto oblasti. „Musíme byť jeden právny štát, kde spravodlivosť platí pre každého rovnako. Kde neexistujú privilegovaní ľudia, ktorí môžu všetko a ľudia, ktorí sa nedokážu domôcť svojich práv,“ povedala.
Hoci ide o problémy, ktoré sa na Slovensku hromadili dlhé roky, podľa Kiššovej má za ne vyššiu zodpovednosť strana Smer-SD, ktorá vládla s dvojročnou prestávkou od roku 2006. Volebná líderka DS preto v prípade úspechu v parlamentných voľbách neplánuje spoluprácu so Smerom-SD, SNS, ani ĽS NS.
„Nesiem si to vo svojich hodnotách, lebo to cítim tak, že sa tieto strany spreneverili verejnému záujmu. Preto si neviem celkom dobre predstaviť, že by sme s nimi dokázali presadzovať to, čo chceme my,“ uviedla Kiššová.
Nestotožňuje sa však ani so súperením opozičných strán o to, kto bude lídrom spájania sa proti aktuálnej vláde. „Každý sa vyjadruje s kým sa kamaráti, s kým sa nekamaráti, s kým si sadne za jeden stôl, s kým nie... Potom sa zasa rôzne spájajú, potom sa zasa nevedia spojiť, potom sa zasa chcú spájať, potom si zasa cez médiá niečo odkazujú,“ vypočítava Kiššová. „Priznám sa, že by som strašne nerada do tejto témy vkĺzla. Je tak strašne hašterivá, prepchatá chlapskými egami a silami a presadzovaním sa. Priznám sa, že mi to prekáža. Dá sa to aj inak. Líder musí vzbudzovať prirodzený rešpekt. Nie tým, že prvý zvolá tlačovku, alebo okrúhly stôl a prvý sa bude snažiť niekoho zjednotiť,“ povedala.
„Skutočné problémy občana sú od tohto personálneho súboja tak strašne vzdialené, občan je akoby odsunutý na perifériu. Mojim cieľom byť v politike pre ľudí, aby sme dokázali prísť k nejakej zmene a aby sa tu naozaj dalo žiť,“ dodala.
Takáto zmena sa podľa nej dá vybudovať iba zdola, tak, že ľudia veľmi dobre zvážia každú osobnosť, ktorú budú voliť do akejkoľvek funkcie. „Keď sa na Slovensku nejaký takýto problém objaví, politici najčastejšie siahajú po tom, že sa snažia nájsť nejakú legislatívnu zmenu. Ale často to vôbec nie je o legislatíve, veď ani dnes nie sú zákony napísané tak, že by sa tu mohlo beztrestne kradnúť a podvádzať. Problém je, že privilegovaní ľudia konajú v rozpore so zákonom a nikto ich nesankcionuje,“ tvrdí.
„Toto nespravia politici. Toto môžu urobiť iba ľudia. Na každej jednej inštancii, na ktorú niekoho volia, by mali veľmi dôsledne zvažovať, komu ten hlas dajú. Či je to čistý človek, či nemá v skrini nejakých kostlivcov, či dôverujú jeho schopnostiam. Treba voliť ľudí, ktorí budú garantom toho, že k zmene príde. A ona nepríde zo dňa na deň,“ upozorňuje Kiššová.
Demokratickú stranu vníma ako stredopravú alternatívu. Hoci sa v minulosti prezentovala skôr ako konzervatívna strana, Kiššová ju za čisto konzervatívny subjekt nepokladá. „Pre mňa je liberalizmus hlavne o tolerancii. Každý máme nejaké nastavenie, myšlienky, hodnoty, niečo, čomu veríme. Treba to tolerovať. Ak moja sloboda nevstupuje do slobody niekoho iného, tak to je to, čo chcem ochraňovať. Myslím si, že to podobne vnímajú aj doterajší členovia Demokratickej strany,“ povedala.
Dodala, že je DS vďačná za ponuku akceptovať celé bývalé Demokratické jadro SaS, aj za možnosť figurovať na poste volebnej líderky. Tímové vedenie, keďže post predsedu strany ostáva ekológovi Michalovi Kravčíkovi, za problém nepokladá.
„V tejto ponuke vidím racionalitu. Máme pár mesiacov do volieb a vidím zmysel v tom, keď sa Michal Kravčík, ktorý je predsedom strany a pozná ju, bude tejto strane venovať. Ja, s výdatnou pomocou ostatných, sa budem venovať najmä kampani. S Michalom Kravčíkom máme veľmi dobrý a korektný vzťah. Verím tomu, že budeme všetci ťahať za jeden povraz, aby sme to proste dali,“ povedala Kiššová.
Do Demokratickej strany prináša svoje celoživotné presvedčenie, že základom akejkoľvek úspešnej štátnej politiky je zdravá ekonomika. „Na to, aby bol v jednej krajine na všetko dostatok prostriedkov, musí tie prostriedky niekto vyprodukovať. Musíme významne posilniť strednú vrstvu. A jednom právnom štáte, v ktorom sa zodpovedne hospodári, musí byť dostatok prostriedkov aj na to, aby sme dokázali byť solidárni a dokázali sa postarať aj o ľudí, ktorí na to z objektívnych dôvodov nemajú,“ uzavrela Kiššová.
„Je to strana s ľuďmi, ktorí v nej zotrvali, hoci to posledné roky nebola parlamentná strana. Je to pre mňa znak istej úprimnosti, slušnosti a záujmu o veci verejné,“ tvrdí Kiššová. Históriu Demokratickej strany považuje za impozantnú a za posilu považuje aj ľudí, ktorí prišli z Demokratického jadra SaS. „Či už deviati poslanci, ktorí odišli z SaS, ako aj mnohí členovia Demokratického jadra strany, ktorí nás nasledovali. Je to takmer štvrtina bývalej SaS,“ povedala.
Spor v bývalej strane chce Kiššová nechať už za sebou a pozerať sa do budúcnosti. „Vo februári ľudia rozhodnú, či Slovensko pôjde tou cestou ako doteraz. Ovláda nás tu korupcia, mafia a záujmové skupiny. Dozvedáme sa, že rôzni privilegovaní ľudia tu majú na špagátiku čelných predstaviteľov vlády, že ovládajú prokuratúru, súdnictvo,“ tvrdí Kiššová.
Dodáva, že ľudia oprávnene očakávajú zmenu najmä v tejto oblasti. „Musíme byť jeden právny štát, kde spravodlivosť platí pre každého rovnako. Kde neexistujú privilegovaní ľudia, ktorí môžu všetko a ľudia, ktorí sa nedokážu domôcť svojich práv,“ povedala.
Hoci ide o problémy, ktoré sa na Slovensku hromadili dlhé roky, podľa Kiššovej má za ne vyššiu zodpovednosť strana Smer-SD, ktorá vládla s dvojročnou prestávkou od roku 2006. Volebná líderka DS preto v prípade úspechu v parlamentných voľbách neplánuje spoluprácu so Smerom-SD, SNS, ani ĽS NS.
„Nesiem si to vo svojich hodnotách, lebo to cítim tak, že sa tieto strany spreneverili verejnému záujmu. Preto si neviem celkom dobre predstaviť, že by sme s nimi dokázali presadzovať to, čo chceme my,“ uviedla Kiššová.
Súperenie opozície
Nestotožňuje sa však ani so súperením opozičných strán o to, kto bude lídrom spájania sa proti aktuálnej vláde. „Každý sa vyjadruje s kým sa kamaráti, s kým sa nekamaráti, s kým si sadne za jeden stôl, s kým nie... Potom sa zasa rôzne spájajú, potom sa zasa nevedia spojiť, potom sa zasa chcú spájať, potom si zasa cez médiá niečo odkazujú,“ vypočítava Kiššová. „Priznám sa, že by som strašne nerada do tejto témy vkĺzla. Je tak strašne hašterivá, prepchatá chlapskými egami a silami a presadzovaním sa. Priznám sa, že mi to prekáža. Dá sa to aj inak. Líder musí vzbudzovať prirodzený rešpekt. Nie tým, že prvý zvolá tlačovku, alebo okrúhly stôl a prvý sa bude snažiť niekoho zjednotiť,“ povedala.
„Skutočné problémy občana sú od tohto personálneho súboja tak strašne vzdialené, občan je akoby odsunutý na perifériu. Mojim cieľom byť v politike pre ľudí, aby sme dokázali prísť k nejakej zmene a aby sa tu naozaj dalo žiť,“ dodala.
Stredopravá alternatíva
Takáto zmena sa podľa nej dá vybudovať iba zdola, tak, že ľudia veľmi dobre zvážia každú osobnosť, ktorú budú voliť do akejkoľvek funkcie. „Keď sa na Slovensku nejaký takýto problém objaví, politici najčastejšie siahajú po tom, že sa snažia nájsť nejakú legislatívnu zmenu. Ale často to vôbec nie je o legislatíve, veď ani dnes nie sú zákony napísané tak, že by sa tu mohlo beztrestne kradnúť a podvádzať. Problém je, že privilegovaní ľudia konajú v rozpore so zákonom a nikto ich nesankcionuje,“ tvrdí.
„Toto nespravia politici. Toto môžu urobiť iba ľudia. Na každej jednej inštancii, na ktorú niekoho volia, by mali veľmi dôsledne zvažovať, komu ten hlas dajú. Či je to čistý človek, či nemá v skrini nejakých kostlivcov, či dôverujú jeho schopnostiam. Treba voliť ľudí, ktorí budú garantom toho, že k zmene príde. A ona nepríde zo dňa na deň,“ upozorňuje Kiššová.
Otázka pre Janu Kiššovú:
-Neobávate sa, že do volieb nestihnete získať takú podporu, aby Demokratická strana prekročila päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu a hlasy vašich voličov prepadnú?- Demokratická strana prišla s jednou solídnou ponukou pre voliča. A toho, čo hovoríte, sa musí obávať každá jedna politická strana. Jeden deň máte také percentá, druhý deň iné. Zažila som to v SaS, ktorej pred voľbami prieskumy ukazovali veľmi nízke čísla, ale výsledok bol významne vyšší. A vidíme, aká je dnes politická scéna dynamická.
-Neobávate sa, že do volieb nestihnete získať takú podporu, aby Demokratická strana prekročila päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu a hlasy vašich voličov prepadnú?- Demokratická strana prišla s jednou solídnou ponukou pre voliča. A toho, čo hovoríte, sa musí obávať každá jedna politická strana. Jeden deň máte také percentá, druhý deň iné. Zažila som to v SaS, ktorej pred voľbami prieskumy ukazovali veľmi nízke čísla, ale výsledok bol významne vyšší. A vidíme, aká je dnes politická scéna dynamická.
Demokratickú stranu vníma ako stredopravú alternatívu. Hoci sa v minulosti prezentovala skôr ako konzervatívna strana, Kiššová ju za čisto konzervatívny subjekt nepokladá. „Pre mňa je liberalizmus hlavne o tolerancii. Každý máme nejaké nastavenie, myšlienky, hodnoty, niečo, čomu veríme. Treba to tolerovať. Ak moja sloboda nevstupuje do slobody niekoho iného, tak to je to, čo chcem ochraňovať. Myslím si, že to podobne vnímajú aj doterajší členovia Demokratickej strany,“ povedala.
Dodala, že je DS vďačná za ponuku akceptovať celé bývalé Demokratické jadro SaS, aj za možnosť figurovať na poste volebnej líderky. Tímové vedenie, keďže post predsedu strany ostáva ekológovi Michalovi Kravčíkovi, za problém nepokladá.
„V tejto ponuke vidím racionalitu. Máme pár mesiacov do volieb a vidím zmysel v tom, keď sa Michal Kravčík, ktorý je predsedom strany a pozná ju, bude tejto strane venovať. Ja, s výdatnou pomocou ostatných, sa budem venovať najmä kampani. S Michalom Kravčíkom máme veľmi dobrý a korektný vzťah. Verím tomu, že budeme všetci ťahať za jeden povraz, aby sme to proste dali,“ povedala Kiššová.
Do Demokratickej strany prináša svoje celoživotné presvedčenie, že základom akejkoľvek úspešnej štátnej politiky je zdravá ekonomika. „Na to, aby bol v jednej krajine na všetko dostatok prostriedkov, musí tie prostriedky niekto vyprodukovať. Musíme významne posilniť strednú vrstvu. A jednom právnom štáte, v ktorom sa zodpovedne hospodári, musí byť dostatok prostriedkov aj na to, aby sme dokázali byť solidárni a dokázali sa postarať aj o ľudí, ktorí na to z objektívnych dôvodov nemajú,“ uzavrela Kiššová.
