Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rovná daň je odskúšaný projekt a bola by veľká škoda ho nezaviesť, ale bude to, samozrejme, na rozhodnutí Koaličnej rady, povedala Sulíkova poradkyňa v TABLET.TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. júla (Teraz.sk) – Balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý vo štvrtok (9. júla) schválil parlament, je podľa poradkyne ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) Jany Kiššovej najväčším balíkom opatrení na zníženie administratívnej záťaže podnikateľov v histórii. „To je jednoducho holý fakt, tak to história ukazuje. Takéto masívne rušenie povinností, poplatkov, kontrol a rôznych bariér tu ešte nebolo,“ komentovala v Tablet.tv 114 opatrení z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR.
„Je to roky zbieraný diapazón rušenia rôznych nezmyslov, byrokratických povinností a hlúpostí. Nie iba náš, toto všetko sa x- krát komunikovalo so zamestnávateľmi, s odbornou obcou a rôznymi záujmovými združeniami,“ povedala.
„Niekde sa ruší priamo povinnosť a niekde, kde to nechceme úplne zrušiť, len považujeme za neprimerané dávať podnikateľovi za drobný nedostatok rovno pokutu, rušíme tú pokutu,“ dodala Kiššová s tým, že týchto 114 opatrení je výsledkom dohody v koalícii, aj MH SR s jednotlivými vládnymi rezortami.
Druhý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý chce ministerstvo predložiť na jeseň, podľa nej prinesie popri rušení nadbytočnej byrokracie aj hlbšie zmeny, osobne by privítala najmä návrat k rovnej dani. „Som presvedčená, že práve v takomto čase by bolo správne vrátiť sa k rovnej dani. Slovensko má s týmto modelom pozitívne skúsenosti,“ povedala. „My sme to mali vždy v programe, Richard Sulík bol ako vtedajší poradca Ivana Mikloša autorom myšlienky rovnej dane. Samozrejme, je to najprv priestor na diskusiu na Koaličnej rade,“ konštatovala Kiššová.
Ministerstvo podľa nej robí množstvo opatrení, ktoré majú podnikateľskému sektoru pomôcť prekonať krízové časy. „Bola to jednak pomoc živnostníkom a SZČO, ktorí v tomto čase stratili príjem. Sú to rôzne odklady splátok, úverových, lízingových, možnosti čerpania zvýhodnených úverov s garanciou štátu. Sú to rôzne odklady úrokov. Pre cestovný ruch vznikla možnosť zaviesť vouchre namiesto okamžitého vrátenia peňazí. Museli sme veľmi citlivo pristupovať k tomu, aké výnimky z tohto pravidla vyňať,“ povedala s tým, že napríklad ľuďom, ktorí v čase krízy stratili prácu, musia cestovné kancelárie namiesto náhradnej dovolenky vrátiť peniaze.
Finančne náročné boli podľa nej opatrenia na udržanie zamestnanosti počas mesiacov, keď bolo množstvo prevádzok zatvorených a aktuálne preplácanie časti nájmov za toto obdobie. „Toto bol druhý veľký náklad, ktorý sme chceli riešiť. Prišli sme s viacerými alternatívami a finálna vznikla dohodou na Koaličnej rade. Filozofiou návrhu je, aby štát nediktoval ako to bude, ale dal k dispozícii možnosti. A tie sú také, že ak sa prenajímateľ vzdá časti nájmu, maximálne do výšky 50 percent, tak štát nájomcovi takou istou sumou prispeje. A pokiaľ sa prenajímateľ nevzdá časti nájmu, nezľaví, tak musí strpieť odklad platby nájmu za toto obdobie, ktorý sa mu bude postupne preplácať 48 mesiacov. Teda štyri roky,“ konštatovala Kiššová.
Ak sa prenajímateľ a nájomca dohodnú, môžu požiadať ministerstvo o preplatenie časti nájmu za čas, kedy bola prevádzka povinne zatvorená. „Žiadať je možné iba elektronicky. Dnes už majú všetci podnikatelia povinnosť komunikovať so štátom elektronicky a majú zriadenú elektronickú schránku. Nemal by byť problém používať ani elektronický podpis. Nad rámec tohto sme pripravili množstvo návodov, príručky ako postupovať, čo potrebuje prenajímateľ, čo nájomca, ako sa majú dohodnúť, aký formulár majú vyplniť. Všetko vrátane videonávodov nájdete na našom webe najmy.mhsr.sk,“ povedala Kiššová.
„Pokiaľ by aj toto bol problém, Slovak Business Agency, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva, má v každom krajskom meste zriadené klientské centrum. Tento týždeň sme vyškolili zamestnancov a zriaďujú sa tam kiosky, kde bude k dispozícii zamestnanec, ktorý vie poskytnúť informácie, prípadne pomôcť vyplniť dotazník. Formulár je jednoduchý a množstvo údajov v ňom sa vyplňuje automaticky, ťahá sa to z rôznych registrov,“ dodala. Ak príde žiadosť nesprávne vyplnená, alebo nepodpísaná, žiadateľ o tom podľa nej dostane informáciu automaticky a môže poslať opravený formulár znova.
Napriek počiatočným obavám, či aplikácia v praxi zvládne nápor žiadateľov, sa podľa nej nábeh podaril úspešne. „Ministerstvo hospodárstva ešte nikdy neposkytovalo pomoc v takomto rozsahu, nemáme na to ani infraštruktúru. Ministerstvo práce má úrady práce, Sociálna poisťovňa má pobočky po celom Slovensku a množstvo úradníkov. My nič také nemáme. Všetko sme stavali na zelenej lúke. Nebolo to jednoduché. Tím ľudí na tom pracoval non-stop, aj cez víkendy,“ podčiarkla Kiššová.
Aby sa systém nepreťažil, zo začiatku mali jednotlivé kraje Slovenska vyhradené špeciálne dni v týždni na zasielanie požiadaviek. Dnes je už podľa nej možné posielať žiadosti kedykoľvek. Termín, dokedy je možné žiadať, je 30. novembra. „Nábeh bol v praxi veľmi plynulý a bez akýchkoľvek problémov. V utorok sme systém spustili a v piatok už odchádzali prvé peniaze,“ uzavrela Kiššová.
„Je to roky zbieraný diapazón rušenia rôznych nezmyslov, byrokratických povinností a hlúpostí. Nie iba náš, toto všetko sa x- krát komunikovalo so zamestnávateľmi, s odbornou obcou a rôznymi záujmovými združeniami,“ povedala.
„Niekde sa ruší priamo povinnosť a niekde, kde to nechceme úplne zrušiť, len považujeme za neprimerané dávať podnikateľovi za drobný nedostatok rovno pokutu, rušíme tú pokutu,“ dodala Kiššová s tým, že týchto 114 opatrení je výsledkom dohody v koalícii, aj MH SR s jednotlivými vládnymi rezortami.
Druhý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý chce ministerstvo predložiť na jeseň, podľa nej prinesie popri rušení nadbytočnej byrokracie aj hlbšie zmeny, osobne by privítala najmä návrat k rovnej dani. „Som presvedčená, že práve v takomto čase by bolo správne vrátiť sa k rovnej dani. Slovensko má s týmto modelom pozitívne skúsenosti,“ povedala. „My sme to mali vždy v programe, Richard Sulík bol ako vtedajší poradca Ivana Mikloša autorom myšlienky rovnej dane. Samozrejme, je to najprv priestor na diskusiu na Koaličnej rade,“ konštatovala Kiššová.
Ministerstvo podľa nej robí množstvo opatrení, ktoré majú podnikateľskému sektoru pomôcť prekonať krízové časy. „Bola to jednak pomoc živnostníkom a SZČO, ktorí v tomto čase stratili príjem. Sú to rôzne odklady splátok, úverových, lízingových, možnosti čerpania zvýhodnených úverov s garanciou štátu. Sú to rôzne odklady úrokov. Pre cestovný ruch vznikla možnosť zaviesť vouchre namiesto okamžitého vrátenia peňazí. Museli sme veľmi citlivo pristupovať k tomu, aké výnimky z tohto pravidla vyňať,“ povedala s tým, že napríklad ľuďom, ktorí v čase krízy stratili prácu, musia cestovné kancelárie namiesto náhradnej dovolenky vrátiť peniaze.
Preplácanie nájmov
Finančne náročné boli podľa nej opatrenia na udržanie zamestnanosti počas mesiacov, keď bolo množstvo prevádzok zatvorených a aktuálne preplácanie časti nájmov za toto obdobie. „Toto bol druhý veľký náklad, ktorý sme chceli riešiť. Prišli sme s viacerými alternatívami a finálna vznikla dohodou na Koaličnej rade. Filozofiou návrhu je, aby štát nediktoval ako to bude, ale dal k dispozícii možnosti. A tie sú také, že ak sa prenajímateľ vzdá časti nájmu, maximálne do výšky 50 percent, tak štát nájomcovi takou istou sumou prispeje. A pokiaľ sa prenajímateľ nevzdá časti nájmu, nezľaví, tak musí strpieť odklad platby nájmu za toto obdobie, ktorý sa mu bude postupne preplácať 48 mesiacov. Teda štyri roky,“ konštatovala Kiššová.
Ak sa prenajímateľ a nájomca dohodnú, môžu požiadať ministerstvo o preplatenie časti nájmu za čas, kedy bola prevádzka povinne zatvorená. „Žiadať je možné iba elektronicky. Dnes už majú všetci podnikatelia povinnosť komunikovať so štátom elektronicky a majú zriadenú elektronickú schránku. Nemal by byť problém používať ani elektronický podpis. Nad rámec tohto sme pripravili množstvo návodov, príručky ako postupovať, čo potrebuje prenajímateľ, čo nájomca, ako sa majú dohodnúť, aký formulár majú vyplniť. Všetko vrátane videonávodov nájdete na našom webe najmy.mhsr.sk,“ povedala Kiššová.
„Pokiaľ by aj toto bol problém, Slovak Business Agency, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva, má v každom krajskom meste zriadené klientské centrum. Tento týždeň sme vyškolili zamestnancov a zriaďujú sa tam kiosky, kde bude k dispozícii zamestnanec, ktorý vie poskytnúť informácie, prípadne pomôcť vyplniť dotazník. Formulár je jednoduchý a množstvo údajov v ňom sa vyplňuje automaticky, ťahá sa to z rôznych registrov,“ dodala. Ak príde žiadosť nesprávne vyplnená, alebo nepodpísaná, žiadateľ o tom podľa nej dostane informáciu automaticky a môže poslať opravený formulár znova.
Napriek počiatočným obavám, či aplikácia v praxi zvládne nápor žiadateľov, sa podľa nej nábeh podaril úspešne. „Ministerstvo hospodárstva ešte nikdy neposkytovalo pomoc v takomto rozsahu, nemáme na to ani infraštruktúru. Ministerstvo práce má úrady práce, Sociálna poisťovňa má pobočky po celom Slovensku a množstvo úradníkov. My nič také nemáme. Všetko sme stavali na zelenej lúke. Nebolo to jednoduché. Tím ľudí na tom pracoval non-stop, aj cez víkendy,“ podčiarkla Kiššová.
Aby sa systém nepreťažil, zo začiatku mali jednotlivé kraje Slovenska vyhradené špeciálne dni v týždni na zasielanie požiadaviek. Dnes je už podľa nej možné posielať žiadosti kedykoľvek. Termín, dokedy je možné žiadať, je 30. novembra. „Nábeh bol v praxi veľmi plynulý a bez akýchkoľvek problémov. V utorok sme systém spustili a v piatok už odchádzali prvé peniaze,“ uzavrela Kiššová.
