Bratislava 1. decembra (Teraz.sk) – Konštruktívna kritika a názorová oponentúra môže byť podľa poradkyne ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) Jany Kiššovej prínosom a nie prekážkou pri hľadaní efektívnych opatrení proti šíreniu nového koronavírusu. „Sme za masové testovanie, ale podľa semaforu, kde premorenie dosiahne určitú hranicu. Potom možno komunitné testovanie v infikovaných zariadeniach, či už sú to DSS, alebo firmy, cielene tam, kde je to dôvodné,“ povedala na margo kritického postoja SaS Kiššová v diskusii na TASR TV krátko pred dnešným rokovaním Ústredného krízového štábu.

Dodala, že by sa mala testovať kritická infaštruktúra, zdravotnícky personál a SaS vidí priestor aj na testovanie na hraniciach, ďalšie kolo celoslovenského celoplošného testovania však už strana nepodporuje. „My sme to v prvom kole podporili, napriek všetkým chybám a nedokonalostiam sme v tom videli veľký potenciál. Ale opakovať to, vzhľadom na všetky okolnosti, už nepovažujeme za správne,“ povedala Kiššová.

Problémom je podľa nej práve mimoriadnych rozsah takéhoto testovania, ktoré odčerpáva príliš veľké množstvo finančných, personálnych či zdravotníckych zdrojov. “Slovensko má limitované zdroje, či už sú to zdroje zdravotníckych pracovníkov, finančné zdroje, testov, ochranných pomôcok, aj trpezlivosť ľudí je istý zdroj, ktorý má svoje limity,“ zdôraznila.



Semafor zdravia, ktorý predstavil Richard Sulík, podľa nej preferuje regionálny princíp a intenzitu opatrení delí do štyroch úrovní podľa premorenia konkrétneho regiónu.

Kiššová verí, že niektoré jeho fragmenty by sa mohli stať súčasťou štátnej stratégie. „Nie je to nič vymyslené na zelenej lúke. Dali sme si záležať, aby sme si načítali veci, ktoré sa robia v zahraničí a snažili sme sa vychytať tie rozumné. Pripomienkovali nám to mnohí slovenskí odborníci. Podľa mňa je to solídny základ, z ktorého sa dá vychádzať,“ tvrdí.

Konzílium odborníkov podľa nej už o návrhu semaforu rokovalo a pokračovať v tom by malo práve dnes. „Spätná väzba je pozitívna a som rada, že tam politika išla bokom,“ poznamenala na margo doterajších rokovaní Kiššová.

Školy, testy, očkovanie

Krízový štáb by podľa nej mal dnes prediskutovať aj plán ministra školstva Branislava Gröhlinga na urýchlenie návratu žiakov druhého stupňa a študentov stredných škôl k prezenčnému vyučovaniu. „Minister školstva sa dlhodobo snaží presadiť návrat študentov a žiakov do škôl, lebo vidí, aké fatálne dopady to môže a možno už aj začína mať. Sú to už celé mesiace, takže ja oceňujem jeho snahu,“ povedala. Zároveň dodala, že veľkou výzvou bude najmä otázka testovania na školách, ktorá so sebou prináša veľké množstvo právnych, aj organizačných problémov.

Na margo nákupu nových antigénových testov, ktorý má realizovať ministerstvo hospodárstva, očakáva Kiššová ešte dodatočnú diskusiu. "Verím, že diskusia prebehne úspešne a výstupom bude nákup rozumného počtu kvalitných testov za dobrú cenu," povedala.

Za kľúčový nástroj v boji proti koronavírusu považuje očkovanie, ktoré by sa mohlo začať rozbiehať koncom tohto a začiatkom budúceho roka. „Lebo skrytá forma ochorenia, keď sa človek cíti zdravý, ale napriek tomu môže byť prenášačom vírusu, je veľmi zákerná a asi sa proti nej dá bojovať len s pomocou očkovania. A bude obrovská robota ľudí presvedčiť, aby sa nechali dobrovoľne očkovať, že je to bezpečné,“ povedala. Podľa Kiššovej je však dôležité, aby bolo očkovanie realizované na striktne dobrovoľnej báze. „Chcem veriť, že sme ďaleko od toho, aby ľudí k očkovaniu nútili,“ zdôraznila. Veľkou úlohou štátu, vrátane vlády a ministerstva zdravotníctva, bude preto podľa Kiššovej osveta.