Bratislava 6. júna (Teraz.sk) – Súdne procesy spojené s rozvodom sú ponižujúce, traumatizujúce a rozvádzajúci sa manželia sa pri nich často dostávajú do takých ostrých sporov, že im to do budúcnosti výrazne skomplikuje alebo úplne znemožní racionálnu komunikáciu. Sloboda a solidarita (SaS) sa preto na jeseň opäť pokúsi uzákoniť možnosť rozvodu dohodou. „Tam, kde sú maloleté deti, nech do toho vstupuje súd. Ale tam, kde nie sú, alebo sú už dospelé, naozaj nie je žiadny dôvod, aby štát prostredníctvom sudcu rozhodoval, či títo dvaja ľudia majú alebo nemajú spolu žiť, posudzoval ich súkromný a intímny život,“ povedala v TABLET.TV poslankyňa SaS Jana Kiššová.

Dodala, že v septembri by chceli do Národnej rady SR predložiť viacero ekonomických návrhov a rozvody dohodou by sa spolu s návrhom na uzákonenie možnosti predmanželských zmlúv mali dostať na rad na novembrovej schôdzi.

„Tak ako do manželstva vstupujú dvaja ľudia dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia, za istých okolností by mali mať možnosť dohodou sa aj rozviesť. Malo by to fungovať tak, že dohodu budú môcť predložiť manželstvá, ktoré nemajú maloleté deti,“ povedala. Dodala, že v prípade manželstiev s maloletými deťmi môže byť dôvodné, aby záujmy detí chránil aj súd.

„Aj keď v roku 2005 Smer a ANO predložili návrh rozvodu dohodou, kde išli ďalej ako my a uvažovali o rozvodoch dohodou aj tam, kde sú maloleté deti,“ pripomenula Kiššová. Dodala, že na Slovensku súdy aj tak rozvedú okolo 94 percent párov, ktoré o rozvod požiadajú. Na otázku, či možnosť rozvodu dohodou nezvýši už aj tak vysokú rozvodovosť na Slovensku, Kiššová reagovala, že čísla to nepotvrdzujú.



„V krajinách, kde rozvody dohodou možné sú, sú veľmi podobné štatistiky ako u nás. Tento inštitút nespôsobuje, že je rozvodov viac, len ich uľahčuje,“ zdôraznila.

Predmanželské zmluvy

Oponovala tiež názoru, že je zbytočné zavádzať predmanželské zmluvy, ak si majetkové vzťahy už dnes môžu zmluvne upraviť manželia.

„Keď nám nevadí, že deň po uzavretí manželstva takáto zmluva možná je, prečo nie je možná deň pred svadbou? Keď sa dvaja ľudia chcú vopred dohodnúť, akým spôsobom by bol vysporiadaný ich majetok v prípade rozvodu... Ak niekto ide do manželstva so zištnými úmyslami, a aj také prípady sú, prečo to má partner zistiť až po uzavretí manželstva a nie ešte pred svadbou?,“ pýta sa Kiššová.

„Okrem toho, nehovoríme len o majetku, ale aj o možných dlhoch. Dvaja ľudia môžu ísť do manželstva s tým, že jeden podniká, podniká rizikovo a majú spolu deti,“ upozorňuje. „Je podľa mňa normálne, ak sa chcú dohodnúť, že nechcú mať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Že si chcú vysporiadať majetok svojou zmluvou tak, aby sa riziko podnikania jedného neprenieslo aj na druhého manžela, deti a spoločnú domácnosť,“ zdôraznila Kiššová.

Šancu na podporu opozičných návrhov vidí u vládnej strany Smer-SD. „Sme jediná liberálna strana v parlamente. Ale ak hovoríme konkrétne napríklad o rozvodoch dohodou, v roku 2005 takýto návrh priniesol poslanec Smeru, pán Madej. A podporili ho mnohí súčasní poslanci, napríklad pán Jarjabek, alebo pani Laššáková. Dúfam, že si svoje hlasovanie z minulosti budú pamätať,“ povedala.

Poslankyňa SaS si nemyslí, že by táto liberálna agenda mohla komplikovať rokovania s konzervatívnym KDH a OĽaNO pred regionálnymi voľbami. „Toto nie je regionálna agenda. Nemyslím si, že by z tohto dôvodu mali vznikať trecie plochy. Dôležité je, aby sa dohodli na programoch, ktoré chcú v župách uplatňovať. My sme sa nikdy neprofilovali ako konzervatívna strana,“ pripomenula.

Na poznámku, že strana, aj jej predseda Richard Sulík vystúpili z európskej Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), reagovala, že samotná aliancia združovala prevažne ľavicové liberálne strany. „Sme liberálna strana, o tom nemám ani len milimeter pochybností. A čo sa týka Richardovho prestupu, niekoľkokrát vysvetlil, že sa pridal k skupine, ktorú tvoria reformisti. Väčšina liberálnych strán (v ALDE, pozn. Teraz.sk), sú ľavicové a my sme stredo – pravá strana. Rozhodne nie ľavicová,“ zdôraznila Kiššová.

Ekonomický liberalizmus

Orientácia strany sa výrazne prejavuje v jej ekonomických názoroch. „Ekonomický liberalizmus vidím v tom, umožniť čo najviac slobody v podnikaní, ale tak, aby to bolo spojené aj so zodpovednosťou. Čo najmenší a najmenej byrokratický štát. Aby mal za úlohu naozaj len tie veci, ktoré sú verejnými statkami. Čo najlacnejší štát. pre nás je nemysliteľné, aby štát vyrábal okná, ako je to za Kaliňáka,“ tvrdí Kiššová.

SaS považuje za systémový problém napríklad aj ekonomické stimuly investorom. „Investičné stimuly sú škodlivé preto, že všetkým plošne, cez daňový systém, beriete, aby sa potom niekoľkým firmám mohli dať veľké peniaze. Investičné stimuly deformujú podnikateľské prostredie,“ tvrdí. „Podnikateľské subjekty, ktoré dostali dotáciu, a tie, ktoré ju nedostali, sú na úplne inej štartovacej čiare. Pričom ten, ktorý dotáciu nedostal sa skladá na dotáciu pre toho, čo ju dostal,“ povedala Kiššová.

Dodala, že stimuly deformujú konkurenciu aj medzi firmami, ktoré nepôsobia v rovnakom segmente. „Aj prípade firiem, ktoré si inak nekonkurujú, to deformuje konkurenciu na trhu práce,“ vyhlásila poslankyňa.

Zrušiť stimuly a neurobiť nič iné, by podľa nej určite neprospelo. „Ale je potrebné zlepšiť podnikateľské prostredie pre všetkých. Okrem toho, táto vláda využíva stimuly veľmi nesprávne. Daňová úľava viac ako 18 miliónov eur poputuje spoločnosti do Trnavy. Podporuje sa firma, ktorá už dnes deklaruje, že si nevie nájsť pracovníkov v regióne, ktorý má najnižšiu nezamestnanosť, a už požiadali povolenie, aby mohli prijať 400 Srbov. Choďte toto vysvetliť niekde do Rimavskej Soboty alebo Michaloviec,“ povedala.

Sloboda a solidarita podľa nej nepodporuje ani rast vplyvu štátu v strategických podnikoch. „Máme množstvo príkladov, kedy v priamom prenose vidíme, že štát nie je dobrý hospodár. Myslíme si, že to nie je dobrá cesta. Tam, kde sa dá sprivatizovať, nech sa sprivatizuje to, čo súkromný sektor dokáže efektívne riadiť. Samozrejme, v prípade strategických podnikov musíme hovoriť o regulovaní. Ale netvrdíme, že riadenie priamo štátom je efektívne,“ podčiarkla Kiššová.

V prípade regulácie je podľa nej dôležité, aby na čele inštitúcie stál „človek, ktorý je čestný, neúplatný a neovplyvniteľný, či už politikmi alebo záujmovými skupinami“. „To je ako s korupciou. Súčasná vláda stále tvrdí, že ide bojovať korupciou a stále vytvára nejaké nové pravidlá a zákony, ale to je v prvom rade o ľuďoch,“ tvrdí Kiššová.

Ak by sa jej strana dostala do vlády, bude najprv presadzovať jednoduché opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré už navrhla, a potom postupne dlhodobé ciele. „Je množstvo drobných opatrení. Tie by išli ako prvé, lebo nezaťažia štátny rozpočet. Sú to napríklad odbúravania rôznych povinností, ktorými štát núti jedného podnikateľa kupovať služby od iného. Povinné preškoľovania vodičov, stravné lístky. Prečo by zamestnávateľ nemohol na stravu prispievať priamo peniazmi?,“ opýtala sa s tým, že sa snažia zrušiť zbytočné certifikácie či povolenia, rovnako ako pracovnú zdravotnú službu pre prvú a druhú kategóriu. Medzi ekonomické dlhodobé ciele strany podľa nej patrí návrat k rovnej dani a odvodový bonus.