Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová s anesteziologičkou Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, Barborou Kleinovou.
Autor TASR TV
Bratislava 14. septembra (TASR) – Obavy detí a dospelých pacientov pred celkovou anestéziou sa líšia. Deti sa najviac boja toho, že sa preberú počas operácie, dospelí sa obávajú, že sa nepreberú vôbec. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla anesteziologička Barbora Kleinová z Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.
V prípade plánovaných operácií sa podľa nej anesteziológ s pacientom stretne ešte pred realizáciou zákroku a odpovedá na jeho otázky, aj obavy. Akýkoľvek medicínsky zákrok je podľa nej spojený s istou mierou rizika, špeciálny strach z anestézie však nie je namieste. Dodala, že existujú pacienti, ktorí sú počas svojho života uvedení do anestézie raz alebo dvakrát, ale iní absolvujú aj niekoľko desiatok anestézií.
Podľa Kleinovej vedia lekári aj počas zákroku presne merať celkovú hĺbku anestézie, pacient sa počas operácie nepreberie. „Je to regulovaná forma bezvedomia, kedy sa snažíme vyblokovať všetky bolestivé podnety, ktoré sú spôsobené počas operačného výkonu,“ vysvetlila odborníčka. Okrem anestetík dostávajú pacienti počas operačného výkonu aj lieky tlmiace bolesť. “Ide o to, aby pacient mohol zvládnuť chirurgický výkon bez toho, aby mal z neho traumu,“ dodala.
V prípade plánovaných operácií podľa nej anesteziológ vopred vyhodnotí rizikovosť anestézie pri konkrétnom operačnom výkone. „Naštudujeme celú jeho dokumentáciu, vyšetrenia, ktoré pacient absolvoval predtým, aby mohol ísť na operačný výkon,“ priblížila Kleinová. „Ráno pred operačným výkonom ho anestetická sestra nachystá. Keď nemá zavedenú žilovú kanylu, pichne mu ju, následne sa presunie na operačný stôl, potom ho kompletne zmonitorujeme, EKG, tlak krvi, saturáciu, potom dávame „náladovku,“ aby si viac-menej nemusel pamätať operačnú sálu. Keď sú nachystaní všetci členovia operačného tímu, zahájim úvod do anestézie,“ priblížila.
Pri akútnych prípadoch sa podľa nej treba rozhodnúť hneď, nie je čas na to, aby sa pacient niekoľko dní na operáciu pripravoval.
Ak to stav dovoľuje, a zákrok prebehne bez komplikácií, pacientov po skončení preberajú priamo na operačnom stole. Lekárka vysvetľuje, že väčšina z nich si to nepamätá. „Niektorí môžu mať po anestetiku pekné sny,“ prezradila.
Krátko po prebratí podľa nej pacientom ešte nefungujú všetky ochranné reflexy. To je aj dôvod, prečo sa nemôžu hneď po prebudení napiť. „Keby sme mu hneď dali napiť, môže vdýchnuť tekutinu do dýchacích ciest,“ vysvetlila. Ak je pacient pri vedomí, zvyčajne môže začať pomaly prijímať tekutiny približne po troch hodinách.
Do umelého spánku sa nenavodzujú pacienti vo Vyšných Hágoch len v prípade operácií, ale aj pri vážnych zdravotných problémoch, napríklad pri silných infekciách dýchacích ciest, keď pacient nevie sám dýchať a začína sa dusiť. Vtedy ho môžu napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu, ktorá síce sama osebe infekciu nelieči, ale môže podporiť liečbu. „Keď má napríklad septický stav a potrebujeme získať čas na to, aby zabrali antibiotiká, alebo pomôcť organizmu, aby sme mohli pacienta zachrániť,“ uzavrela.
V prípade plánovaných operácií sa podľa nej anesteziológ s pacientom stretne ešte pred realizáciou zákroku a odpovedá na jeho otázky, aj obavy. Akýkoľvek medicínsky zákrok je podľa nej spojený s istou mierou rizika, špeciálny strach z anestézie však nie je namieste. Dodala, že existujú pacienti, ktorí sú počas svojho života uvedení do anestézie raz alebo dvakrát, ale iní absolvujú aj niekoľko desiatok anestézií.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Barborou Kleinovou vo forme PODCASTU nájdete TU.
Podľa Kleinovej vedia lekári aj počas zákroku presne merať celkovú hĺbku anestézie, pacient sa počas operácie nepreberie. „Je to regulovaná forma bezvedomia, kedy sa snažíme vyblokovať všetky bolestivé podnety, ktoré sú spôsobené počas operačného výkonu,“ vysvetlila odborníčka. Okrem anestetík dostávajú pacienti počas operačného výkonu aj lieky tlmiace bolesť. “Ide o to, aby pacient mohol zvládnuť chirurgický výkon bez toho, aby mal z neho traumu,“ dodala.
V prípade plánovaných operácií podľa nej anesteziológ vopred vyhodnotí rizikovosť anestézie pri konkrétnom operačnom výkone. „Naštudujeme celú jeho dokumentáciu, vyšetrenia, ktoré pacient absolvoval predtým, aby mohol ísť na operačný výkon,“ priblížila Kleinová. „Ráno pred operačným výkonom ho anestetická sestra nachystá. Keď nemá zavedenú žilovú kanylu, pichne mu ju, následne sa presunie na operačný stôl, potom ho kompletne zmonitorujeme, EKG, tlak krvi, saturáciu, potom dávame „náladovku,“ aby si viac-menej nemusel pamätať operačnú sálu. Keď sú nachystaní všetci členovia operačného tímu, zahájim úvod do anestézie,“ priblížila.
Pri akútnych prípadoch sa podľa nej treba rozhodnúť hneď, nie je čas na to, aby sa pacient niekoľko dní na operáciu pripravoval.
Ak to stav dovoľuje, a zákrok prebehne bez komplikácií, pacientov po skončení preberajú priamo na operačnom stole. Lekárka vysvetľuje, že väčšina z nich si to nepamätá. „Niektorí môžu mať po anestetiku pekné sny,“ prezradila.
Krátko po prebratí podľa nej pacientom ešte nefungujú všetky ochranné reflexy. To je aj dôvod, prečo sa nemôžu hneď po prebudení napiť. „Keby sme mu hneď dali napiť, môže vdýchnuť tekutinu do dýchacích ciest,“ vysvetlila. Ak je pacient pri vedomí, zvyčajne môže začať pomaly prijímať tekutiny približne po troch hodinách.
Do umelého spánku sa nenavodzujú pacienti vo Vyšných Hágoch len v prípade operácií, ale aj pri vážnych zdravotných problémoch, napríklad pri silných infekciách dýchacích ciest, keď pacient nevie sám dýchať a začína sa dusiť. Vtedy ho môžu napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu, ktorá síce sama osebe infekciu nelieči, ale môže podporiť liečbu. „Keď má napríklad septický stav a potrebujeme získať čas na to, aby zabrali antibiotiká, alebo pomôcť organizmu, aby sme mohli pacienta zachrániť,“ uzavrela.
