Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom v relácii EKONOMIKA Tu a teraz je fínsky expert na odpadové hospodárstvo Peter Kling.
Autor Tablet.TV
Bratislava 17. mája (Tablet.TV) - Na Slovensku až 60 % z celkového odpadu končí na skládkach, 30 % sa triedi a desatina sa mení na elektrickú energiu a teplo. Do roku 2035 by sme mali tento pomer výrazne zmeniť. Podobným vývojom prešlo aj Fínsko. Hovoril o ňom fínsky expert na odpadové hospodárstvo Peter Kling.
Slovensko sa môže inšpirovať fínskym príkladom pri plnení požiadaviek EÚ na spracovanie odpadu. Vytvorením centier na recykláciu a energetické zhodnotenie odpadov môže výrazne znížiť počet skládok. „Dôležitá je kombinácia princípov obehovej ekonomiky a spaľovania odpadu. Ak chcete dosiahnuť vysokú mieru obehu odpadov, musíte mať funkčnú sieť elektrární na spaľovanie odpadov. Je to jedna z kľúčových podmienok. V roku 1990 sme mali vo Fínsku viac ako 600 skládok. V roku 1999 EÚ prijala smernicu o obmedzení skládkovania s tým, že do roku 2016 sa mali všetky skládky v únií uzavrieť. Niektoré krajiny sa snažili splniť tieto požiadavky aj skôr. Švédsko zakázalo skládky už v roku 2001, Fínsko o tri roky neskôr. Štatistické údaje z roku 2017 hovoria o tom, že vo Fínsku sa 59 percent odpadov energeticky zhodnocuje, takmer 41 percent sa recykluje a necelé percento ešte končí na skládkach,“ upozornil Kling.
Podľa Klinga zmeny v spracovaní odpadov vo Fínsku sa pozitívne prejavili v dvoch rovinách, v zlepšení životného prostredia a v znížení závislosti od dovozu fosílnych palív pre energetiku. „Lokálna výroba elektrickej energie z odpadov znížila potrebu dovozov fosílnych palív zo zahraničia. Dokážeme produkovať elektrickú energiu a teplo veľmi ekologicky vďaka veľmi prísnym emisným limitom, ktoré musia dodržiavať elektrárne na spaľovanie odpadov. Elektrinu a teplo potrebujeme, či by sa vyrábala jedným alebo druhým spôsobom, no touto zmenou sme vstúpili do modernej doby,“ konštatoval Kling.
Na Slovensku by malo v priebehu nasledujúcich desiatich rokov dôjsť k výstavbe piatich centier cirkulárnej ekonomiky, ktoré by mali vo vybraných regiónoch vrátiť do výroby približne polovicu z doteraz skládkovaného odpadu. Zvyšok odpadu sa premení na teplo a elektrickú energiu. Investícia v odhadovanej výške približne 600 miliónov eur by mohla smerovať do regiónov Trnavy, Nitry, Banskej Bystrice, Trenčína, Žiliny či Martina. Kling tvrdí, že je to veľmi dobrý začiatok na zmenu nakladania s odpadmi. „Ľudia budú vnímať, že sa nerieši len recyklácia odpadov alebo výroba elektrickej energie samostatne, ale rieši sa to komplexne a naraz. Recyklovateľný odpad sa znovu využíva a nerecyklovaný sa využije na tvorbu elektrickej energie. Ak pôjdete touto cestou, budete modelovým príkladom aj pre stredo- a východoeurópske štáty v budúcnosti,“ dodal Kling.
Slovensko v súčasnosti produkuje 359 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa a až 60 % z tohto množstva sa skládkuje, 30 % triedime a 10 % je využitých na výrobu energie. Ak by krajina pokračovala v súčasnom tempe skládkovania odpadu, kapacita existujúcich skládok by sa naplnila v roku 2028.
Slovensko sa môže inšpirovať fínskym príkladom pri plnení požiadaviek EÚ na spracovanie odpadu. Vytvorením centier na recykláciu a energetické zhodnotenie odpadov môže výrazne znížiť počet skládok. „Dôležitá je kombinácia princípov obehovej ekonomiky a spaľovania odpadu. Ak chcete dosiahnuť vysokú mieru obehu odpadov, musíte mať funkčnú sieť elektrární na spaľovanie odpadov. Je to jedna z kľúčových podmienok. V roku 1990 sme mali vo Fínsku viac ako 600 skládok. V roku 1999 EÚ prijala smernicu o obmedzení skládkovania s tým, že do roku 2016 sa mali všetky skládky v únií uzavrieť. Niektoré krajiny sa snažili splniť tieto požiadavky aj skôr. Švédsko zakázalo skládky už v roku 2001, Fínsko o tri roky neskôr. Štatistické údaje z roku 2017 hovoria o tom, že vo Fínsku sa 59 percent odpadov energeticky zhodnocuje, takmer 41 percent sa recykluje a necelé percento ešte končí na skládkach,“ upozornil Kling.
Podľa Klinga zmeny v spracovaní odpadov vo Fínsku sa pozitívne prejavili v dvoch rovinách, v zlepšení životného prostredia a v znížení závislosti od dovozu fosílnych palív pre energetiku. „Lokálna výroba elektrickej energie z odpadov znížila potrebu dovozov fosílnych palív zo zahraničia. Dokážeme produkovať elektrickú energiu a teplo veľmi ekologicky vďaka veľmi prísnym emisným limitom, ktoré musia dodržiavať elektrárne na spaľovanie odpadov. Elektrinu a teplo potrebujeme, či by sa vyrábala jedným alebo druhým spôsobom, no touto zmenou sme vstúpili do modernej doby,“ konštatoval Kling.
Na Slovensku by malo v priebehu nasledujúcich desiatich rokov dôjsť k výstavbe piatich centier cirkulárnej ekonomiky, ktoré by mali vo vybraných regiónoch vrátiť do výroby približne polovicu z doteraz skládkovaného odpadu. Zvyšok odpadu sa premení na teplo a elektrickú energiu. Investícia v odhadovanej výške približne 600 miliónov eur by mohla smerovať do regiónov Trnavy, Nitry, Banskej Bystrice, Trenčína, Žiliny či Martina. Kling tvrdí, že je to veľmi dobrý začiatok na zmenu nakladania s odpadmi. „Ľudia budú vnímať, že sa nerieši len recyklácia odpadov alebo výroba elektrickej energie samostatne, ale rieši sa to komplexne a naraz. Recyklovateľný odpad sa znovu využíva a nerecyklovaný sa využije na tvorbu elektrickej energie. Ak pôjdete touto cestou, budete modelovým príkladom aj pre stredo- a východoeurópske štáty v budúcnosti,“ dodal Kling.
Slovensko v súčasnosti produkuje 359 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa a až 60 % z tohto množstva sa skládkuje, 30 % triedime a 10 % je využitých na výrobu energie. Ak by krajina pokračovala v súčasnom tempe skládkovania odpadu, kapacita existujúcich skládok by sa naplnila v roku 2028.
