Ukrajinský národ je mimoriadne odhodlaný, je politicky zjednotený tak, ako nikdy predtým, povedal v TASR TV štátny tajomník MZVa EZ Martin Klus.
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. marca (Teraz.sk) – Tak, ako je bezprecedentný vojenský útok Ruskej federácie na svojho ukrajinského suseda, sú nevídané aj sankcie uvalené na Rusko štátmi demokratického sveta. V diskusii na TASR TV to vyhlásil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus (SaS).
„Rusko sa dostáva do takej izolácie, akú nikdy vo svojej histórii nezažilo,“ tvrdí Klus. „Vrátane smutných vecí ako je šport, kultúra, spolupráca vo vede a vzdelávaní. Škody tým utrpíme všetci. A aj sankciami, lebo je nám jasné, že prídu recipročné opatrenia,“ priznal.
Dodal, že práve z tohto dôvodu vyvinuli štáty Európskej únie enormné diplomatické úsilie, aby konfliktu predišli. Táto snaha však bola podľa Klusa jednostranná a Rusko bolo zrejme od začiatku rozhodnuté pre masívny vojenský útok. „Dnes sa už dá usúdiť, že to celé bolo zo strany Ruskej federácie len divadlo. Postupne, ako odchádzali jednotlivé návštevy, sme nadobúdali dojem, že Vladimír Putin je už dávno rozhodnutý, otázkou bolo len to, v akom rozsahu a kedy,“ konštatoval Klus.
Vojenskou intervenciou podľa neho štáty NATO Ukrajine pomôcť nemôžu, lebo vojna Severoatlantickej aliancie s Ruskou federáciou by mohla skončiť jadrovou katastrofou. Na druhej strane podľa neho stále rastie objem iných druhov pomoci napadnutému štátu, od humanitárnej a finančnej až po dodávky zbraní. „Po prvý krát sme uvoľnili fondy Európskej únie na financovanie vojenskej podpory Ukrajiny. Každý deň čítame, ako jednotlivé členské štáty EÚ a NATO hovoria o dodávkach zbraní alebo obranných systémov Ukrajine. Litva ohlásila, že nebude sankcionovať svojich občanov, ak budú slúžiť v ukrajinskej armáde ako dobrovoľníci,“ pripomenul Klus.
Ukrajinský národ je podľa Klusa mimoriadne odhodlaný a politicky zjednotený tak, ako nikdy predtým. "Je odhodlaný brániť svoju suverenitu a slobodu. Aj Ruská federácia si už možno uvedomuje, že to môže byť na dlho,“ tvrdí.
Reputácia Ruska ako partnera do rokovaní podľa Klusa po napadnutí Ukrajiny mimoriadne utrpela, napriek tomu je však cesta diplomacie vždy lepším riešením ako vojnový konflikt. „Rozumiem aj tomu, že Rusko potrebuje vycúvať so vztýčenou hlavou, čo vôbec nebude jednoduché. Ale stále je priestor prísť naspäť k rokovaciemu stolu a dať priestor diplomacii,“ povedal.
Rokovacie pozície oboch štátov sú dnes podľa Klusa diametrálne odlišné. „Vychádzame z toho, aké boli výroky pred začiatkom tohto konfliktu. Ukrajina jasne povedala, že sa nevzdá ani centimetra štvorcového svojho územia. Na druhej strane, Rusko trvá na tom, že chce demilitarizovať a údajne denacifikovať Ukrajinu,“ pripomenul. Rusko podľa neho zrejme počíta aj s definitívnym zakotvením Krymu, prípadne aj Doneckej a Luhanskej oblasti do Ruskej federácie. „Toto je rozhodne niečo, v čom sa tie dve strany nestretávajú. Bude to treba riešiť v krokoch a prvým z nich by malo byť okamžité zastavenie útočných akcií, teda prímerie,“ podčiarkol Klus.
„Rusko sa dostáva do takej izolácie, akú nikdy vo svojej histórii nezažilo,“ tvrdí Klus. „Vrátane smutných vecí ako je šport, kultúra, spolupráca vo vede a vzdelávaní. Škody tým utrpíme všetci. A aj sankciami, lebo je nám jasné, že prídu recipročné opatrenia,“ priznal.
Dodal, že práve z tohto dôvodu vyvinuli štáty Európskej únie enormné diplomatické úsilie, aby konfliktu predišli. Táto snaha však bola podľa Klusa jednostranná a Rusko bolo zrejme od začiatku rozhodnuté pre masívny vojenský útok. „Dnes sa už dá usúdiť, že to celé bolo zo strany Ruskej federácie len divadlo. Postupne, ako odchádzali jednotlivé návštevy, sme nadobúdali dojem, že Vladimír Putin je už dávno rozhodnutý, otázkou bolo len to, v akom rozsahu a kedy,“ konštatoval Klus.
Vojenskou intervenciou podľa neho štáty NATO Ukrajine pomôcť nemôžu, lebo vojna Severoatlantickej aliancie s Ruskou federáciou by mohla skončiť jadrovou katastrofou. Na druhej strane podľa neho stále rastie objem iných druhov pomoci napadnutému štátu, od humanitárnej a finančnej až po dodávky zbraní. „Po prvý krát sme uvoľnili fondy Európskej únie na financovanie vojenskej podpory Ukrajiny. Každý deň čítame, ako jednotlivé členské štáty EÚ a NATO hovoria o dodávkach zbraní alebo obranných systémov Ukrajine. Litva ohlásila, že nebude sankcionovať svojich občanov, ak budú slúžiť v ukrajinskej armáde ako dobrovoľníci,“ pripomenul Klus.
Ukrajinský národ je podľa Klusa mimoriadne odhodlaný a politicky zjednotený tak, ako nikdy predtým. "Je odhodlaný brániť svoju suverenitu a slobodu. Aj Ruská federácia si už možno uvedomuje, že to môže byť na dlho,“ tvrdí.
Reputácia Ruska ako partnera do rokovaní podľa Klusa po napadnutí Ukrajiny mimoriadne utrpela, napriek tomu je však cesta diplomacie vždy lepším riešením ako vojnový konflikt. „Rozumiem aj tomu, že Rusko potrebuje vycúvať so vztýčenou hlavou, čo vôbec nebude jednoduché. Ale stále je priestor prísť naspäť k rokovaciemu stolu a dať priestor diplomacii,“ povedal.
Rokovacie pozície oboch štátov sú dnes podľa Klusa diametrálne odlišné. „Vychádzame z toho, aké boli výroky pred začiatkom tohto konfliktu. Ukrajina jasne povedala, že sa nevzdá ani centimetra štvorcového svojho územia. Na druhej strane, Rusko trvá na tom, že chce demilitarizovať a údajne denacifikovať Ukrajinu,“ pripomenul. Rusko podľa neho zrejme počíta aj s definitívnym zakotvením Krymu, prípadne aj Doneckej a Luhanskej oblasti do Ruskej federácie. „Toto je rozhodne niečo, v čom sa tie dve strany nestretávajú. Bude to treba riešiť v krokoch a prvým z nich by malo byť okamžité zastavenie útočných akcií, teda prímerie,“ podčiarkol Klus.
Otázka pre Martina Klusa
Ako je Slovensko pripravené na migračnú vlnu?
-Prvé dni ukazujú, že sme pripravení. Samozrejme, vždy by sa dalo pripraviť aj lepšie, koordinácia sa ešte musí vyprecizovať. Ale som veľmi rád, že k nám prichádza z celej Európskej únie množstvo ďakovných správ o tom, že si veľmi vážia, aký postoj zaujalo Poľsko, Slovensko, Rumunsko, ale do istej miery aj Maďarsko a sme pripravení riešiť humanitárnu situáciu v maximálnej možnej miere. Som šťastný, keď vidím, koľko ľudí ponúka ubytovanie, najmä pre matky s deťmi.-
Ako je Slovensko pripravené na migračnú vlnu?
-Prvé dni ukazujú, že sme pripravení. Samozrejme, vždy by sa dalo pripraviť aj lepšie, koordinácia sa ešte musí vyprecizovať. Ale som veľmi rád, že k nám prichádza z celej Európskej únie množstvo ďakovných správ o tom, že si veľmi vážia, aký postoj zaujalo Poľsko, Slovensko, Rumunsko, ale do istej miery aj Maďarsko a sme pripravení riešiť humanitárnu situáciu v maximálnej možnej miere. Som šťastný, keď vidím, koľko ľudí ponúka ubytovanie, najmä pre matky s deťmi.-