Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
My, Slovenská republika, sme pre našich susedov tiež vysoko riziková krajina, povedal v TASR TV štátny tajomník MZVaEZ Martin Klus (SaS).
Autor Teraz.sk
Bratislava 17. februára (Teraz.sk) – Samotné uzavretie hraníc podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVa EZ) Martina Klusa (SaS) nie je čarovným prútikom na riešenie problému epidémie nového koronavírusu, aktuálne sprísnený hraničný režim je súčasťou celého systému opatrení. „Režim na hraniciach, ktorý sa začína 17. februára, bude platiť do konca februára, taká je dohoda z vlády. Samozrejme, je tu možnosť tento režim predlžovať. Ale veľmi si želám, aby sa očkovanie a lockdown, ktorý sa Slovensku máme, začali postupne prejavovať,“ povedal v diskusii na TASR TV Klus.
Sprísňovanie hraničného režimu podľa neho súvisí najmä s novými mutáciami koronavírusu, ktoré sa v poslednej dobe objavili v rôznych krajinách sveta. Nepriaznivý vývoj pandémie u nás podľa Klusa naviac spôsobil, že sa Slovensko stáva vysoko rizikovou krajinou aj pre svojich susedov.
„Ak sa staneme menej rizikovou krajinou pre našich susedov, môžu sa aj naše opatrenia postupne uvoľňovať,“ tvrdí štátny tajomník.
Napríklad Česká republika podľa neho mala a stále má v mnohých ukazovateľoch horšie parametre ako my. „Bohužiaľ, v úmrtnosti to neplatí. Tam sme sa stali svetovým premiantom. Tak ako sme boli v prvej vlne svetovým premiantom ako jedna z najúspešnejších krajín sveta, teraz je pravdou opak. Aj preto sme museli pristúpiť k tvrdším opatreniam,“ konštatuje Klus.
V tejto súvislosti priznal v niektorých prípadoch nedostatočnú komunikáciu opatrení zo strany vlády. Zároveň apeloval na ľudí, aby sa v záujme nás všetkých snažili zodpovedne dodržiavať protiepidemické opatrenia.
„Do istej miery sme chránení aj tým, že sa susedia chránia pred nami a nie je jednoduché vycestovať do susednej krajiny, nieto ešte vrátiť sa späť. Ostávajú naozaj len tí, ktorí vycestovať musia, napríklad preto, že v zahraničí žijú alebo pracujú,“ dodáva.
Slovensko podľa Klusa zintenzívnilo hliadky na hraniciach. „Bude sa kontrolovať nie iba to, či ten, čo prechádza cez hranicu, má povolenie v rámci nejakej výnimky, ale aj to, či je registrovaný vo formulári e-hranica,“ pripomenul Klus.
Špeciálny režim podľa neho platí pre pendlerov, turnusových zamestnancov, nákladnú dopravu a tranzit cez naše územie. Ostatní budú musieť po príchode na Slovensko nastúpiť do 14 dňovej karantény.
„Na ôsmy deň si môžu spraviť PCR test a ak bude mať negatívny výsledok, karanténa sa im skracuje. To sa bude týkať aj príchodu z krajín, ktoré sme doteraz chápali ako menej rizikové,“ upozorňuje Klus.
Karanténa sa podľa neho dá skrátiť v prípade, že človek už COVID-19 prekonal, alebo je proti chorobe očkovaný.
„V prípade, že pendleri žijú v zahraničí, je to limitované vzdialenosťou do 30 kilometrov. V opačnom smere, teda, keď žijú u nás a pracujú v zahraničí, to limitované nie je,“ povedal Klus. V prípade Ćeskej republiky a Rakúska sa pendleri môžu preukazovať antigénovým alebo PCR testom nie starším ako sedem dní. V prípade Maďarska a Poľska sa podľa Klusa vyžaduje PCR test.
„S Ukrajinou máme osobitný režim. Bežní Ukrajinci sa v podstate už rok nemôžu dostať na Slovensko. Dostanú sa sem len tí, ktorí tu majú trvalý alebo prechodný pobyt, musia absolvovať karanténu a byť otestovaní. To platí aj zamestnancov zo Srbska, Macedónska a ďalších krajín,“ uzavrel Klus.
Sprísňovanie hraničného režimu podľa neho súvisí najmä s novými mutáciami koronavírusu, ktoré sa v poslednej dobe objavili v rôznych krajinách sveta. Nepriaznivý vývoj pandémie u nás podľa Klusa naviac spôsobil, že sa Slovensko stáva vysoko rizikovou krajinou aj pre svojich susedov.
„Ak sa staneme menej rizikovou krajinou pre našich susedov, môžu sa aj naše opatrenia postupne uvoľňovať,“ tvrdí štátny tajomník.
Napríklad Česká republika podľa neho mala a stále má v mnohých ukazovateľoch horšie parametre ako my. „Bohužiaľ, v úmrtnosti to neplatí. Tam sme sa stali svetovým premiantom. Tak ako sme boli v prvej vlne svetovým premiantom ako jedna z najúspešnejších krajín sveta, teraz je pravdou opak. Aj preto sme museli pristúpiť k tvrdším opatreniam,“ konštatuje Klus.
V tejto súvislosti priznal v niektorých prípadoch nedostatočnú komunikáciu opatrení zo strany vlády. Zároveň apeloval na ľudí, aby sa v záujme nás všetkých snažili zodpovedne dodržiavať protiepidemické opatrenia.
„Do istej miery sme chránení aj tým, že sa susedia chránia pred nami a nie je jednoduché vycestovať do susednej krajiny, nieto ešte vrátiť sa späť. Ostávajú naozaj len tí, ktorí vycestovať musia, napríklad preto, že v zahraničí žijú alebo pracujú,“ dodáva.
Slovensko podľa Klusa zintenzívnilo hliadky na hraniciach. „Bude sa kontrolovať nie iba to, či ten, čo prechádza cez hranicu, má povolenie v rámci nejakej výnimky, ale aj to, či je registrovaný vo formulári e-hranica,“ pripomenul Klus.
Špeciálny režim podľa neho platí pre pendlerov, turnusových zamestnancov, nákladnú dopravu a tranzit cez naše územie. Ostatní budú musieť po príchode na Slovensko nastúpiť do 14 dňovej karantény.
„Na ôsmy deň si môžu spraviť PCR test a ak bude mať negatívny výsledok, karanténa sa im skracuje. To sa bude týkať aj príchodu z krajín, ktoré sme doteraz chápali ako menej rizikové,“ upozorňuje Klus.
Karanténa sa podľa neho dá skrátiť v prípade, že človek už COVID-19 prekonal, alebo je proti chorobe očkovaný.
„V prípade, že pendleri žijú v zahraničí, je to limitované vzdialenosťou do 30 kilometrov. V opačnom smere, teda, keď žijú u nás a pracujú v zahraničí, to limitované nie je,“ povedal Klus. V prípade Ćeskej republiky a Rakúska sa pendleri môžu preukazovať antigénovým alebo PCR testom nie starším ako sedem dní. V prípade Maďarska a Poľska sa podľa Klusa vyžaduje PCR test.
„S Ukrajinou máme osobitný režim. Bežní Ukrajinci sa v podstate už rok nemôžu dostať na Slovensko. Dostanú sa sem len tí, ktorí tu majú trvalý alebo prechodný pobyt, musia absolvovať karanténu a byť otestovaní. To platí aj zamestnancov zo Srbska, Macedónska a ďalších krajín,“ uzavrel Klus.
