Bratislava 16. novembra (Teraz.sk) – Jedným zo signálov meniacej sa doby v roku 1989 bol otvorený list významného člena činohry Slovenského národného divadla Milana Kňažka, ktorým sa na protest proti režimu vzdal titulu Zaslúžilý umelec. Niektoré formulácie pôvodného textu listu však Kňažko na radu disidenta Jána Budaja ešte pred jeho zverejnením zmenil. Kňažko to uviedol v diskusii na TASR TV.

„Vedel som, že Jano Budaj existuje a že veľmi dobre formuluje konkrétne protesty proti režimu. Stretol som sa s ním a ukázal som mu otvorený list, ktorý som napísal. Povedal mi: Však ťa zavrú,“ spomína Kňažko. Podstata listu podľa neho ostala zachovaná, Budaj však navrhol napísať niektoré pasáže, najmä úvod textu, diplomatickejšie.

Na otázku, čo ho v roku 1989 motivovalo k tomu, aby de facto zahodil kariéru úspešného umelca v socialistickom Československu a pridal sa k disidentom, Kňažko odpovedal, že ho disproporcie medzi štátnou propagandou a realitou socializmu hnevali dlhé roky. „Keď som sa vrátil z Francúzska, žil som s takým malým Francúzom v hlave. Bol som tam dva roky, od roku 1968 do roku 1970,“ pripomenul štipendium, vďaka ktorému mal ako študent možnosť spoznať, ako žijú ľudia v západnej časti Európy.



„Keď som čítal Nekolik vět (petícia z júna 1989, pozn. Teraz.sk) a zistil, že to, proti čomu protestovali brigády socialistickej práce v Rudom Práve a Pravde, vôbec neobsahujú, tak som si povedal, že stačilo. A podpísal som Nekolik vět aj ja,“ pripomenul zlomový moment vo svojom živote Kňažko. Krátko potom pochopil, že cesta späť už neexistuje a jeho kariéra slovenského herca sa zrejme čoskoro skončí.

„V Prahe na Václaváku ma neznámi ľudia objímali a mnohí známi v Bratislave sa tvárili, že ma nevidia. Povedal, som si, že v tom lepšom prípade skončím niekde vo Francúzsku, v Kanade či Amerike a v tom horšom v Leopoldove. Ale už som si povedal, že stačilo,“ spomína Kňažko.

Divadelné predstavenie v Prahe 18. novembra 1989 s kolegami nedohrali a ako prví vstúpili do ostrého štrajku. „Stretol som sa s niekoľkými kamarátmi, Marianom Labudom, Martinom Hubom a večer 19. novembra sme išli do Umelky. Tam už bolo niekoľko stoviek ľudí,“ komentuje začiatky Nežnej revolúcie na Slovensku Kňažko.



„V nedeľu večer niekto prišiel z Hviezdoslavovho námestia, že je tam niekoľko tisíc študentov a prebiehajú tam nejaké prejavy. Tak som im išiel povedať, čo bolo v Prahe a čo sme vymysleli v Umelke. Vyštveral som sa k Hviezdoslavovi hore. Pozeral som sa okolo seba a bolo tam okolo päť-šesť tých zelených policajných „antonov“. V duchu som si hovoril: Milan hovor, hovor, hovoríš asi naposledy a domov nepôjdeš vlastným autom, ale v tom antone,“ spomína Kňažko. „Nezatkli ma, čo bolo úžasné. Veci potom nabrali obrovský spád. Názov Verejnosť proti násiliu (VPN) vznikol na druhý deň a za predsedu výboru sme jednomyseľne zvolili Jána Budaja. Dohodli sme sa, že sa stretneme v utorok v Umelke, ale už sme sa tam nezmestili, zabrali sme časť námestia a už som mal ten megafón,“ dodáva.



Z dvanástich požiadaviek, ktoré Verejnosť proti násiliu formulovala 25. novembra 1989 sú niektoré splnené, iné čiastočne a ďalšie dodnes naplnené nie sú. Kňažko si stále myslí, že v budúcnosti bude potrebné realizovať odluku cirkví od štátu. A požiadavka na skutočne demokratickú federáciu Čechov a Slovákov sa skočila rozpadom spoločného štátu. „Keďže za okrúhlym stolom neakceptovali naše predstavy o demokratickej federácii, aká je napríklad v Belgicku, prišlo k rozdeleniu. Ale nebol to akt nepriateľstva a vytvorila sa báza pre tie najlepšie vzťahy, aké kedy medzi Českom a Slovenskom boli,“ konštatuje Kňažko.

Foto: TASR/Ivan Rychlo

Zápas o právny štát a zdravé životné prostredie ešte stále prebieha

Zápas o zdravé životné prostredie, aj právny štát na Slovensku podľa Milana Kňažka stále prebieha, hoci boli tieto požiadavky Verejnosti proti násilu (VPN) formulované pred viac ako tromi desaťročiami.

Tak požiadavka na vybudovanie právneho štátu, ako aj právo na zdravé životné prostredie boli súčasťou dnes už legendárnych dvanástich požiadaviek VPN z 25. novemra 1989. „Asi si treba uvedomiť, čo je dosiahnuteľný cieľ a čo je cesta k tomu cieľu. To sú dva rozdielne fenomény,“ poznamenal Kňažko.

Dôkazom toho môže byť podľa neho aj aktuálna práca Jána Budaja (OĽANO) na ministerstve životného prostredia. „V Janovom prípade to vnímam ako logické pokračovanie istej revolúcie. Je výsostne kompetentný, aby sa k týmto problémom vyjadroval, lebo to urobil už za totality. A to si vyžadovalo veľkú odvahu a znalosť veci. A je už najvyšší čas. Je až neuveriteľné, ako sme planétu, na ktorej žijeme a krajinu, v ktorej žijeme, zanedbali,“ tvrdí Kňažko.

Životné prostredie podľa neho nechránime preto, aby nás Brusel nepokutoval, ale preto, že v ňom žijeme a budú v ňom žiť naše deti. „Rôznych mafií, či už poľovníckych, drevárskych, vyrástlo nie iba za dvanásť rokov Smeru, ale aj predtým, mnoho. Títo papaláši sa dnes obhajujú, že vraj to robili pre ľudí a keď to chce dnes niekto vrátiť z hlavy na nohy, tak je to ohrozenie pracovných miest,“ povedal Kňažko na margo Budajovej reformy národných parkov.

Požiadavka právneho štátu z 1989 je podľa Kňažka ešte aj dnes predmetom politického zápasu. „My sme ešte pred nedávnom nielen, že nemali právny štát, ale mali sme unesený štát. Tvárime sa, že únoscovia štátu sú dnes štandardní politici. Čo je ďalšia lož. Pravda je, že bola sprivatizovaná polícia, sprivatizovaná kontrola, deformované a sprivatizované súdy. O prokuratúre nehovorím,“ tvrdí.

Na to, aby štát reálne fungoval na báze zákonnosti, podľa Kňažka samotné zákony nestačia. „Z hľadiska legislatívy mala Československá socialistická republika štyri politické strany a slobodné voľby. A bola to lož,“ pripomenul. „Cesta je tá, že znovu získajú nezávislosť ľudia, ktorí majú odborné a morálne kritériá na to, aby vykonávali to, čím sú poverení z ústavy a zo zákona,“ dodáva.

Kňažko je presvedčený, že aktuálna vláda má šancu v oboch oblastiach napokon uspieť. „To, že sa hádajú, nie je pekné. Ale ľudia si ich zvolili. Týchto chceli. A najdôležitejšie zo všetkého je, že naprávajú spravodlivosť. Ak tá nebude, nebude štát,“ uzavrel.