Bratislava 17. júna (Teraz.sk) – Cieľom hnutia Sme rodina je postupne plniť sľuby, ktoré dalo občanom v predvolebnej kampani v roku 2019, vrátane výstavby nájomných bytov a exekučnej amnestie. Z tohto dôvodu je prirodzeným cieľom hnutia udržanie vládnej koalície a plnenie Programového vyhlásenia vlády. V diskusii na TASR TV to povedal predseda parlamentu a zároveň hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Aj z tohto dôvodu napokon ani jeden z poslancov hnutia nepodporil vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO. „Povedali sme, že určite nebudeme hlasovať s opozíciou za odvolanie pána Mikulca. Druhá vec je, že z ľudského hľadiska sa dá pochopiť, že manželka Vladimíra Pčolinského a jeho brat Peter dostali pri hlasovaní zelenú kartu. Ale to neznamená hlasovať za odvolanie ministra Mikulca,“ zdôraznil Kollár.


So situáciou v rezorte vnútra však spokojní v žiadnom prípade nie sú. „To neznamená, že je to chyba pána Mikulca. Kedysi bolo kyvadlo vychýlené na jednu stranu a teraz sme ho vychýlili na druhú stranu, ale ani jedna strana nie je v poriadku,“ naznačil Kollár.

„V minulosti si tu nejaká úzka skupinka sprivatizovala spravodlivosť. Mali svojich vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov. Dokonca písali sudcom rozsudky,“ tvrdí. Dodáva, že proti tomu aktuálna vláda celkom jednoznačne ide a je to správne.

„Ale bol by som veľmi nerád, keby zasa na druhej strane nejaká nová skupinka, možno pod heslom boja proti korupcii alebo očistenia spoločnosti, alebo návratu dôvery v justíciu, urobila to isté,“ vyhlásil Kollár.



„Nehovorím, že sa to deje. Nejaké podozrenia tu sú. A na to sú orgány činné v trestnom konaní ako je inšpekcia, ktorá to teraz musí preveriť. A podľa toho, aké dá rozhodnutie, sa zariadime ďalej,“ dodal.

Do procesu preverovania týchto podozrení by podľa neho politici zasahovať nemali. „Som presvedčený, že máme na to vytvorený systém a mechanizmus. Je tu inšpekcia a tá koná. Ozvem sa ako politik vtedy, keby som videl, že niekto sa snaží inšpekciu ovplyvňovať, tlačiť, vydierať, meniť tam tím. Ale rovnako by som sa ozval, keby chcel niekto tlačiť na tím okolo Špeciálnej prokuratúry,“ zdôraznil Kollár.

Na otázku, či je na Slovensku spochybnený právny štát, Kollár odpovedal, že podľa neho bol spochybnený počas vlády Roberta Fica. „Ale nemôžeme sa snažiť dosiahnuť spravodlivosť nespravodlivosťou, respektíve prekračovaním zákona. Alebo nadužívaním, či zneužívaním zákona. Sme za to, aby gauneri boli postihovaní, ale zákonným spôsobom,“ zhrnul.

Kolúzna väzba

Za príklad „nadužívania“ zákonných možností považuje Kollár aktuálnu prax ukladania kolúznej väzby. „Tento zákon tu máme veľa rokov. Ale v minulosti nebol nadužívaný alebo zneužívaný a tým pádom sme ho nemuseli riešiť. Prišli sme s myšlienkou, že s tým treba niečo robiť už na jeseň minulého roku. Viac som sa tomu začal venovať po tragickej smrti pána generála Lučanského,“ tvrdí Kollár.

Kolúzna väzba podľa neho nesmie byť vnímaná ako druh trestu. „Vyšetrovateľ má obvineného v kolúznej väzbe na to, aby urobil úkony so svedkami a dotyčný týchto svedkov nemohol ovplyvňovať. A keď už sú výpovede na stole, už v kolúznej väzbe nemá čo trčať, má ísť von a čakať na spravodlivý súd,“ povedal Kollár.

S ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) sa preto dohodli na legislatívnych zmenách pri úprave kolúznej väzby, pričom Sme rodina zatiaľ ponecháva v hre aj vlastný, poslanecký návrh novely. „Som rád, že sme s tým zatriasli a pani ministerka prišla s vládnym návrhom. Dohoda je taká, že keď prejde vládny návrh, tak ten náš stiahneme. Samozrejme, nie sme s tým úplne spokojní, ale je to kompromis,“ povedal Kollár.

Spolu s ministerkou Kolíkovou pripravujú v aktuálnom čase aj zvýšenie minimálnej časti platu, na ktorú nebude môcť exekútor dlžníkovi siahnuť. „A v prípade dôchodcov by sa malo ustanoviť, že im zostane vždy aspoň minimálny dôchodok,“ povedal.

Hnutie však stále pracuje aj na veľkej exekučnej amnestii. „Urobiť celoplošnú exekučnú amnestiu nie je také jednoduché. Zastrešuje to pani ministerka Kolíková. Je to veľká novela, na jeseň by sme ju mali mať v parlamente,“ povedal Kollár.

Ak sa podarí úspešne zavŕšiť rokovania s koaličnými partnermi, chcel by legislatívne pripraviť systém na výstavbu nájomných bytov do septembra. „V októbri môžeme začať stavať,“ tvrdí Kollár s tým, že do rokov 2023-24 by na základe tohto systému mohli súkromné subjekty postaviť 10-20 000 bytov so štátom garantovanou nízkou cenou nájomného.