Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
U nás je strop okolo 3800 pacientov v nemocniciach a aktuálne to klesá k trom tisícom. Ale keby teraz naplno zaútočil omikron, kapacity nemocníc by mohli byť prekonané, povedal v TASR TV Boris Kollár.
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. decembra (Teraz.sk) – S masívnou výstavbou lacných nájomných bytov majú dlhoročné skúsenosti v susednom Rakúsku a investori z tejto krajiny sú pripravení spustiť výstavbu aj na Slovensku. Čaká sa iba na schválenie legislatívy, ktorá zatiaľ stojí v parlamente. V diskusii v TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.
Dodal, že aj na túto tému sa bude rozprávať na stretnutí s predsedom rakúskeho parlamentu Wolfgangom Sobotkom a primátorom Viedne Michaelom Ludwigom. „Ak by mi to začiatkom budúceho roka v parlamente prešlo, do leta by sa začali stavať prvé byty,“ povedal Kollár. Systém má byť podľa neho nastavený tak, aby investori, vrátane rakúskych, mohli financovať výstavbu zo súkromných zdrojov.
„Bude to dlhé roky prinášať ovocie, bude to generovať obrat v ekonomike, stavebníctvo pôjde hore, štát zarobí na daniach, zvýši sa zamestnanosť a ľudia nebudú musieť platiť v Bratislave 600 eurové nájomné,“ tvrdí Kollár. Pri aktuálnych rapídne stúpajúcich cenách bytov bude mať podľa neho projekt aj sociálny rozmer, keďže umožní solídne bývanie aj rodinám, ktoré by si ho na takejto úrovni už hypotékou zabezpečiť nedokázali.
Kritiku lídra Smeru-SD Roberta Fica, podľa ktorého by sa plánované desiatky tisíc bytov do konca volebného obdobia nepodarilo postaviť ani keby sa stavalo tempom ako za socializmu, Kollár odmieta. Hovorí, že kľúčové je rozbehnúť systém, ktorý potom môže generovať nové nájomné byty desiatky rokov. „Ja to neodsúvam preto, že by som to chcel. Ale keďže ešte nemám súhlasné stanovisko koaličných partnerov, tak mi nič iné neostáva. Máme to už v parlamente, ale potrebujeme to odrokovať a stále nám to brzdí jeden koaličný partner,“ vyhlásil Kollár.
Reforma výstavby nájomných bytov je podľa neho spolu s exekučnou amnestiou hlavným cieľom hnutia Sme rodina v nasledujúcom roku. Zásadné výhrady nemajú ani proti daňovej reforme ministerstva financií, či reformným plánom rezortu školstva. Hoci poslanci hnutia Sme rodina v parlamente nepodporili zdravotnícku reformu, Kollár odmieta nálepku antireformnej strany. „Určite nie sme strana, ktorá chce všetko pochovať, ale tu boli jasné výhrady. Chceli sme, aby boli zapracované a keďže neboli, tak sme za to nezahlasovali,“ povedal Kollár.
Dodáva, že rokovali so zástupcami regiónov, riaditeľmi nemocníc, aj lekárskych odborov. „Prišla za nami iniciatíva troch županov, odbornej verejnosti a lekárskych odborov, rokoval som s pánom Visolajským. Mali zoznam určitých bodov, veď oni nie sú a priori proti reforme, ani my proti nej nie sme. Ale tieto istoty chceli mať garantované,“ podčiarkol. „Spísali zoznam, čo by sa tam malo doplniť a keďže sa to neudialo, tak sme za to nezahlasovali. Dodržali sme slovo, čo sme sľúbili ľuďom,“ dodal Kollár.
Na margo pandemických opatrení počas tretej vlny predseda Sme rodina povedal, že sú neprehľadné a ľudia v nich nevyznajú. Mrzí ho tiež, že lockdown nebol prísnejší a ostali otvorené školy. „Už sme mohli mať pokoj a všetko otvorené. Aj odborníci potvrdili, že nákaza sa najviac šírila medzi deťmi v školách. Tie to potom priniesli domov rodičom. Vlastne sme ničomu nezabránili, mali sme síce nejaké obmedzenie pohybu alebo práce a boli zatvorené niektoré obchody, ale choroba sa šírila cez školy ďalej,“ povedal.
Aktuálne síce počty pacientov v nemocniciach postupne klesajú, hrozí však nástup nového mimoriadne nákazlivého variantu koronavírusu omikron. „U nás je pomyselný strop okolo 3800 pacientov v nemocniciach a aktuálne to klesá k trom tisícom. Ale keby teraz naplno zaútočil omikron, kapacity nemocníc by mohli byť prekonané,“ konštatuje Kollár. Aj keby sa potvrdilo, že omikron v porovnaní s deltou spôsobuje menej ťažkých priebehov ochorenia, vzhľadom na jeho nákazlivosť môže nárazovo vyskočiť počet chorých, vrátane pacientov v nemocniciach.
Preto považuje za správnu iniciatívu s cieľom motivovať seniorov nad 60 rokov k očkovaniu sumami 200 alebo 300 eur, ak sa stihnú registrovať do Vianoc. Zámer ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) výrazne zvýšiť sumu v porovnaní so sprostredkovateľským bonusom, ktorý sa vyplácal v maximálnej výške 90 eur, sa podľa Kollára ukazuje ako správna cesta. „Výrazne to stúpa a ľudia sa registrujú. Cieľ, ktorý sme si vytýčili, asi splníme,“ uzavrel Kollár.
Dodal, že aj na túto tému sa bude rozprávať na stretnutí s predsedom rakúskeho parlamentu Wolfgangom Sobotkom a primátorom Viedne Michaelom Ludwigom. „Ak by mi to začiatkom budúceho roka v parlamente prešlo, do leta by sa začali stavať prvé byty,“ povedal Kollár. Systém má byť podľa neho nastavený tak, aby investori, vrátane rakúskych, mohli financovať výstavbu zo súkromných zdrojov.
„Bude to dlhé roky prinášať ovocie, bude to generovať obrat v ekonomike, stavebníctvo pôjde hore, štát zarobí na daniach, zvýši sa zamestnanosť a ľudia nebudú musieť platiť v Bratislave 600 eurové nájomné,“ tvrdí Kollár. Pri aktuálnych rapídne stúpajúcich cenách bytov bude mať podľa neho projekt aj sociálny rozmer, keďže umožní solídne bývanie aj rodinám, ktoré by si ho na takejto úrovni už hypotékou zabezpečiť nedokázali.
Kritiku lídra Smeru-SD Roberta Fica, podľa ktorého by sa plánované desiatky tisíc bytov do konca volebného obdobia nepodarilo postaviť ani keby sa stavalo tempom ako za socializmu, Kollár odmieta. Hovorí, že kľúčové je rozbehnúť systém, ktorý potom môže generovať nové nájomné byty desiatky rokov. „Ja to neodsúvam preto, že by som to chcel. Ale keďže ešte nemám súhlasné stanovisko koaličných partnerov, tak mi nič iné neostáva. Máme to už v parlamente, ale potrebujeme to odrokovať a stále nám to brzdí jeden koaličný partner,“ vyhlásil Kollár.
Reforma výstavby nájomných bytov je podľa neho spolu s exekučnou amnestiou hlavným cieľom hnutia Sme rodina v nasledujúcom roku. Zásadné výhrady nemajú ani proti daňovej reforme ministerstva financií, či reformným plánom rezortu školstva. Hoci poslanci hnutia Sme rodina v parlamente nepodporili zdravotnícku reformu, Kollár odmieta nálepku antireformnej strany. „Určite nie sme strana, ktorá chce všetko pochovať, ale tu boli jasné výhrady. Chceli sme, aby boli zapracované a keďže neboli, tak sme za to nezahlasovali,“ povedal Kollár.
Dodáva, že rokovali so zástupcami regiónov, riaditeľmi nemocníc, aj lekárskych odborov. „Prišla za nami iniciatíva troch županov, odbornej verejnosti a lekárskych odborov, rokoval som s pánom Visolajským. Mali zoznam určitých bodov, veď oni nie sú a priori proti reforme, ani my proti nej nie sme. Ale tieto istoty chceli mať garantované,“ podčiarkol. „Spísali zoznam, čo by sa tam malo doplniť a keďže sa to neudialo, tak sme za to nezahlasovali. Dodržali sme slovo, čo sme sľúbili ľuďom,“ dodal Kollár.
Koronavírus
Na margo pandemických opatrení počas tretej vlny predseda Sme rodina povedal, že sú neprehľadné a ľudia v nich nevyznajú. Mrzí ho tiež, že lockdown nebol prísnejší a ostali otvorené školy. „Už sme mohli mať pokoj a všetko otvorené. Aj odborníci potvrdili, že nákaza sa najviac šírila medzi deťmi v školách. Tie to potom priniesli domov rodičom. Vlastne sme ničomu nezabránili, mali sme síce nejaké obmedzenie pohybu alebo práce a boli zatvorené niektoré obchody, ale choroba sa šírila cez školy ďalej,“ povedal.
Aktuálne síce počty pacientov v nemocniciach postupne klesajú, hrozí však nástup nového mimoriadne nákazlivého variantu koronavírusu omikron. „U nás je pomyselný strop okolo 3800 pacientov v nemocniciach a aktuálne to klesá k trom tisícom. Ale keby teraz naplno zaútočil omikron, kapacity nemocníc by mohli byť prekonané,“ konštatuje Kollár. Aj keby sa potvrdilo, že omikron v porovnaní s deltou spôsobuje menej ťažkých priebehov ochorenia, vzhľadom na jeho nákazlivosť môže nárazovo vyskočiť počet chorých, vrátane pacientov v nemocniciach.
Preto považuje za správnu iniciatívu s cieľom motivovať seniorov nad 60 rokov k očkovaniu sumami 200 alebo 300 eur, ak sa stihnú registrovať do Vianoc. Zámer ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) výrazne zvýšiť sumu v porovnaní so sprostredkovateľským bonusom, ktorý sa vyplácal v maximálnej výške 90 eur, sa podľa Kollára ukazuje ako správna cesta. „Výrazne to stúpa a ľudia sa registrujú. Cieľ, ktorý sme si vytýčili, asi splníme,“ uzavrel Kollár.
