Situácia v štáte je veľmi napätá, ale vymenovanie úradníckej vlády by chaos iba ešte zhoršilo, povedal v TASR TV predseda NR SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 14. apríla (Teraz.sk) – Zhoršujúca sa situácia na hypotekárnom trhu zvyšuje dopyt po štátom podporovanom nájomnom bývaní a prvé nájomné byty by mohli byť k dispozícii do konca roku 2023. V TASR TV to povedal predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina).
Ak by bola legislatíva potrebná na spustenie projektu schválená už v prvom roku vládnutia, v tomto čase by podľa neho už bolo možné odovzdávať prvé kľúče od bytov postavených na zelenej lúke. Obštrukcie pri schvaľovaní legislatívy však celý proces oddialili. „Aj naši koaliční partneri neboli vždy ústretoví, hádzali nám polená pod nohy. Napriek tomu sa nám to podarilo vybojovať,“ tvrdí Kollár.
V tejto chvíli sa podľa neho čaká už iba na súhlasné stanovisko Európskej komisie a investori začnú stavať. Proces výstavby veľkých bytových komplexov podľa Kollára obvykle trvá minimálne dva roky. Projekt však investorom umožňuje kúpiť s cieľom poskytovania nájomného bývania aj už dokončené byty, ktoré developeri vzhľadom na situáciu na hypotekárnom trhu nevedia predať. „Investori môžu byty kúpiť aj od nich a dať ich do tohto systému. Môžu naraz kúpiť aj dvetisíc bytov,“ naznačil Kollár.
Týmto spôsobom by mohli byť prvé nájomné byty k dispozícii už koncom tohto roka a zároveň by projekt umožnil zachrániť aj niektoré stagnujúce developerské projekty.
Kollár tvrdí, že jeho hnutie v priebehu volebného obdobia postupne presadilo väčšinu svojich programových cieľov, od podpory mladých rodín a seniorov až po projekt nájomného bývania. „Chovali sme sa normálne, nerobili sme škriepky, nepolarizovali sme spoločnosť. Neurážal som svojich koaličných partnerov, nerobil som o nich tlačovky, ani nedával zosmiešňujúce statusy na facebook. Snažili sme sa presadiť náš program,“ povedal.
Aktuálnu situáciu v štáte považuje Kollár za veľmi napätú, výmena aktuálnej dočasne poverenej vlády za úradnícku by však podľa neho situáciu ešte zhoršila. Podľa Kollára má kabinet Eduarda Hegera v parlamente stabilnú podporu okolo 70 poslancov a o podpore ďalších jedná ad hoc. „Ak by prezidentka vládu vymenila, táto vláda by nemala za sebou žiadnu politickú stranu, možno iba SaS by takúto vládu podporila. Tejto vláde by neprešlo absolútne nič,“ upozornil.
Aj dnes sa však podľa neho musia jednotliví ministri snažiť a rokovať s parlamentnými subjektami, ak chcú, aby so svojou legislatívou uspeli. „Predtým stačilo, že to dali na vládu, tá to schválila, poslalo sa to parlamentu a tam to bolo schválené. Dnes si ministri musia urobiť domácu úlohu a obiehať všetky bývalé koaličné kluby. Musia sa spojiť aj s klubom SaS, prípadne hľadať podporu v opozícii. A ministri to aj reálne robia,“ povedal Kollár.
Do konca volebného obdobia očakáva ešte dve riadne schôdze parlamentu a jednu slávnostnú v septembri. Poslanci však majú právo iniciovať kedykoľvek aj rokovanie mimoriadnej schôdze a majú možnosť predkladať zákony. Kollár v tomto zmysle očakáva množstvo predvolebne motivovaných iniciatív. „Ako predseda parlamentu nemôžem poslancovi povedať, že mu jeho populistický návrh nezaradím na rokovanie. Z ústavy má na to právo. Ale za seba, aj našu stranu môžem povedať, že takéto bombastické „atómovky“ podporovať nebudeme,“ vyhlásil.
Do parlamentných volieb pôjde podľa neho hnutie Sme rodina samostatne. „Budú rezonovať témy ako zdravotníctvo, vojna na Ukrajine, vysoké ceny potravín. Ako ich zraziť dole. Vysoká cena energií,“ povedal s tým, že téma boja proti korupcii zrejme v týchto voľbách už nebude tou kľúčovou. Od novej vlády budú podľa neho voliči očakávať najmä pomoc a stabilitu. „Ľuďom treba pomáhať tam, kde ich topánka tlačí. Nie sa hašteriť a kydať na seba v rôznych žabomyších vojnách. Mrzí ma, že si tu politici riešili svoje vlastné egá, aj moji koaliční partneri. A kam to viedlo? Do rozpadu vlády,“ konštatoval Kollár.
Hnutie Sme rodina nemá v úmysle predstaviť vlastného prezidentského kandidáta. „Podporíme niektorého z tých, ktorí sa prihlásia, takého, čo nám bude srdcu najbližšie,“ uzavrel Kollár.
Ak by bola legislatíva potrebná na spustenie projektu schválená už v prvom roku vládnutia, v tomto čase by podľa neho už bolo možné odovzdávať prvé kľúče od bytov postavených na zelenej lúke. Obštrukcie pri schvaľovaní legislatívy však celý proces oddialili. „Aj naši koaliční partneri neboli vždy ústretoví, hádzali nám polená pod nohy. Napriek tomu sa nám to podarilo vybojovať,“ tvrdí Kollár.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Borisom kollárom vo forme PODCASTU nájdete TU.
V tejto chvíli sa podľa neho čaká už iba na súhlasné stanovisko Európskej komisie a investori začnú stavať. Proces výstavby veľkých bytových komplexov podľa Kollára obvykle trvá minimálne dva roky. Projekt však investorom umožňuje kúpiť s cieľom poskytovania nájomného bývania aj už dokončené byty, ktoré developeri vzhľadom na situáciu na hypotekárnom trhu nevedia predať. „Investori môžu byty kúpiť aj od nich a dať ich do tohto systému. Môžu naraz kúpiť aj dvetisíc bytov,“ naznačil Kollár.
Týmto spôsobom by mohli byť prvé nájomné byty k dispozícii už koncom tohto roka a zároveň by projekt umožnil zachrániť aj niektoré stagnujúce developerské projekty.
Kollár tvrdí, že jeho hnutie v priebehu volebného obdobia postupne presadilo väčšinu svojich programových cieľov, od podpory mladých rodín a seniorov až po projekt nájomného bývania. „Chovali sme sa normálne, nerobili sme škriepky, nepolarizovali sme spoločnosť. Neurážal som svojich koaličných partnerov, nerobil som o nich tlačovky, ani nedával zosmiešňujúce statusy na facebook. Snažili sme sa presadiť náš program,“ povedal.
Situácia v štáte, voľby a úradnícka vláda
Aktuálnu situáciu v štáte považuje Kollár za veľmi napätú, výmena aktuálnej dočasne poverenej vlády za úradnícku by však podľa neho situáciu ešte zhoršila. Podľa Kollára má kabinet Eduarda Hegera v parlamente stabilnú podporu okolo 70 poslancov a o podpore ďalších jedná ad hoc. „Ak by prezidentka vládu vymenila, táto vláda by nemala za sebou žiadnu politickú stranu, možno iba SaS by takúto vládu podporila. Tejto vláde by neprešlo absolútne nič,“ upozornil.
Aj dnes sa však podľa neho musia jednotliví ministri snažiť a rokovať s parlamentnými subjektami, ak chcú, aby so svojou legislatívou uspeli. „Predtým stačilo, že to dali na vládu, tá to schválila, poslalo sa to parlamentu a tam to bolo schválené. Dnes si ministri musia urobiť domácu úlohu a obiehať všetky bývalé koaličné kluby. Musia sa spojiť aj s klubom SaS, prípadne hľadať podporu v opozícii. A ministri to aj reálne robia,“ povedal Kollár.
Do konca volebného obdobia očakáva ešte dve riadne schôdze parlamentu a jednu slávnostnú v septembri. Poslanci však majú právo iniciovať kedykoľvek aj rokovanie mimoriadnej schôdze a majú možnosť predkladať zákony. Kollár v tomto zmysle očakáva množstvo predvolebne motivovaných iniciatív. „Ako predseda parlamentu nemôžem poslancovi povedať, že mu jeho populistický návrh nezaradím na rokovanie. Z ústavy má na to právo. Ale za seba, aj našu stranu môžem povedať, že takéto bombastické „atómovky“ podporovať nebudeme,“ vyhlásil.
Do parlamentných volieb pôjde podľa neho hnutie Sme rodina samostatne. „Budú rezonovať témy ako zdravotníctvo, vojna na Ukrajine, vysoké ceny potravín. Ako ich zraziť dole. Vysoká cena energií,“ povedal s tým, že téma boja proti korupcii zrejme v týchto voľbách už nebude tou kľúčovou. Od novej vlády budú podľa neho voliči očakávať najmä pomoc a stabilitu. „Ľuďom treba pomáhať tam, kde ich topánka tlačí. Nie sa hašteriť a kydať na seba v rôznych žabomyších vojnách. Mrzí ma, že si tu politici riešili svoje vlastné egá, aj moji koaliční partneri. A kam to viedlo? Do rozpadu vlády,“ konštatoval Kollár.
Hnutie Sme rodina nemá v úmysle predstaviť vlastného prezidentského kandidáta. „Podporíme niektorého z tých, ktorí sa prihlásia, takého, čo nám bude srdcu najbližšie,“ uzavrel Kollár.