Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukrajinci sú náš civilizačný rámec, majú rovnaké kresťanské hodnoty, rovnaké postavenie žien, je to úplne inak postavené ako Afrika, komentuje migráciu z Ukrajiny Boris Kollár (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 18. marca (Teraz.sk) – Ruská federácia na svoje rozhodnutie vojensky napadnúť Ukrajinu napokon ťažko doplatí. Je však dôležité, aby sme kvôli tomuto kroku nezačali nenávidieť obyčajných Rusov, ktorí zaň zodpovednosť nenesú. V diskusii na TASR TV to zdôraznil predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár.
Diverzifikácia zdrojov energií a odpájanie sa od ruského plynu musí podľa neho prebiehať postupne v horizonte niekoľkých rokov, návrhy na okamžité ukončenie obchodu s Ruskom Kollár nepodporuje. "Nebudem robiť populistické vyhlásenia s tým, že to potom nechám zaplatiť ľudí. Neviem si to ani predstaviť. Ale súhlasím s tým, aby sme sa pokúsili vo viacročnom horizonte urobiť diverzifikáciu a mať možnosť sa napojiť na iné zdroje," tvrdí Kollár.
„Niektoré veci sa nedajú odškriepiť. Môžeme sa tu baviť o všeslovanskej vzájomnosti, ale tu Slovan napadol Slovana a je jasné, kto je agresor. Je to hrubý akt agresie voči štátu, ktorý k tomu nedal žiadnu príčinu,“ komentoval Kollár útok na Ukrajinu. Dodal, že voči tejto agresii sa slovenský parlament jasne postavil svojim vyhlásením už 25. februára, získalo vtedy v parlamente väčšiu ako ústavnú väčšinu, vrátane väčšiny opozície, a proti nehlasoval ani jeden poslanec. „Tu sa nezomkol iba náš parlament, ale celý svet a vyslal jasný signál,“ zdôraznil Kollár.
Zároveň ale odmieta, aby boli ľudia perzekuovaní len na základe toho, že patria k ruskému národu. „Je mi ľúto obyčajných Rusov, ktorí za to absolútne nemôžu,“ tvrdí.
Poslanci za Sme rodina v parlamente jednoznačne podporili vytvorenie predsunutej účasti vojsk NATO na východnej hranici Slovenska. Argument Smeru-SD, ktorý by za takýto krok zahlasoval iba v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska, podľa Kollára neobstojí. „Nejedná sa o to, či tu bude alebo nebude nejaký kontingent 2000 vojakov, ale či naši občania budú v bezpečí alebo nebudú. Náš systém S-300 vie zostreliť vrtuľník alebo stíhačku. Ale drony alebo strely tento systém riešiť nevie,“ upozornil Kollár.
„Zoberte si, čo sa stalo v Chorvátsku v Záhrebe, kde doletel jeden takýto dron aj so 120 kilovou bombou a iba šťastnou náhodou tam neboli obete na životoch. Predstavte si, že žijete v Košiciach a takýto dron vám vrazí do paneláku,“ vysvetľuje predseda parlamentu.
„Som veľmi rád, že tam prídu zložky NATO a privezú systém Patriot, ktorý my nemáme. A bude nás chrániť, aby na územie Slovenska nepreletel zablúdený dron alebo raketa. Veľmi sa čudujem stranám, ktoré toto nepodporujú,“ povedal Kollár.
Hnutie Sme rodina je podľa neho stále proti systému povinných európskych migračných kvót, na základe ktorých k nám mali byť privezení migranti z Afriky. Podporuje však pomoc ľuďom, ktorí z Ukrajiny utekajú pred vojnou. „Ukrajinci sú náš civilizačný rámec, majú rovnaké kresťanské hodnoty, majú rovnaké postavenie žien, je to úplne inak postavené ako Afrika. Z Ukrajiny utekajú pred vojnou matky s deťmi, a nie 18 a 19-roční chalani s mobilmi, ako z Afriky. To sa nedá porovnávať,“ tvrdí Kollár.
Tvrdí, že jeho poslanci urobili medzi sebou zbierku šatstva a potravín pre Ukrajincov hneď na začiatku konfliktu. „Keď sa toto stalo, okamžite som išiel na hranicu. A nie urobiť si tam fotku,“ povedal Kollár s tým, že spolu s kolegami zobrali na hranice autobus a snažili sa pomôcť prichádzajúcim migrantom. Dodal, že na hraniciach pomáhajú najmä charitatívne a cirkevné organizácie, mimovládky, samosprávy a jednotlivci „dobrej vôle“. Štát by podľa neho mohol zvýšiť úsilie napríklad v tom, že by delegoval jednu osobu na koordináciu aktivít rôznych zložiek štátu a občianskej spoločnosti na hraniciach.
Parlament však podľa neho reagoval na vojenský útok promptne, prvé legislatívne zmeny schválil na mimoriadnej schôdzi už 25. februára a stále schvaľuje nové. „Chápe to aj opozícia a často podporuje aj zákony, ktoré prijímame. Bude treba v krátkom čase prijať veľmi veľa občanov Ukrajiny a my na to nemáme vybudované kapacity. Všetko sa robí za pochodu,“ povedal Kollár.
Čo sa týka dovozu ropy a plynu z Ruskej federácie, Kollár sa stotožňuje s postojom ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Ten presadzuje, aby sa Slovensko spolu s celou Európskou úniou pokúsilo v horizonte piatich rokov diverzifikovať zdroje, ale nepodporilo cestu okamžitého ukončenia obchodu s Ruskom. Ak by bol na koaličnú radu predložený návrh na zníženie DPH na plyn pre domácnosti, Sme rodina ho podľa Borisa Kollára podporí.
V parlamente je aktuálne predložená aj legislatíva potrebná na spustenie výstavby lacných nájomných bytov na Slovensku a posledný zo štvorice zákonov súdnej reformy. Prvé tri neprešli hlasovaním v prvom čítaní, objavili sa však úvahy, že by sa dali prilepiť k poslednému z nich, ktorý sa do druhého čítania dostal. „Mne osobne sa nepáči, aby sme ako prílepok k nejakému zákonu dali iný zákon, ktorý predtým v hlasovaní neprešiel,“ povedal Kollár s tým, že nechá celý postup posúdiť ústavnoprávnemu výboru NRSR.
Rozbehnutie výstavby lacných nájomných bytov je podľa Kollára dôležité aj preto, že hypotéky v budúcnosti zrejme nebudú také dostupné ako dnes. „Ľudia si už nebudú môcť v takej miere brať hypotéky a toto je jediná záchrana, ako sa môžeme z tohto marazmu dostať. Máme investora z Rakúska, ktorý už teraz dáva stanovisko, že do týchto bytov prinesie investíciu pol miliardy a okamžite začne stavať. Hlásia sa ďalší investori a garantujem vám, že keď to prejde parlamentom, ľudia sa k lacným nájomným bytom dostanú,“ uzavrel Kollár.
Diverzifikácia zdrojov energií a odpájanie sa od ruského plynu musí podľa neho prebiehať postupne v horizonte niekoľkých rokov, návrhy na okamžité ukončenie obchodu s Ruskom Kollár nepodporuje. "Nebudem robiť populistické vyhlásenia s tým, že to potom nechám zaplatiť ľudí. Neviem si to ani predstaviť. Ale súhlasím s tým, aby sme sa pokúsili vo viacročnom horizonte urobiť diverzifikáciu a mať možnosť sa napojiť na iné zdroje," tvrdí Kollár.
„Niektoré veci sa nedajú odškriepiť. Môžeme sa tu baviť o všeslovanskej vzájomnosti, ale tu Slovan napadol Slovana a je jasné, kto je agresor. Je to hrubý akt agresie voči štátu, ktorý k tomu nedal žiadnu príčinu,“ komentoval Kollár útok na Ukrajinu. Dodal, že voči tejto agresii sa slovenský parlament jasne postavil svojim vyhlásením už 25. februára, získalo vtedy v parlamente väčšiu ako ústavnú väčšinu, vrátane väčšiny opozície, a proti nehlasoval ani jeden poslanec. „Tu sa nezomkol iba náš parlament, ale celý svet a vyslal jasný signál,“ zdôraznil Kollár.
Zároveň ale odmieta, aby boli ľudia perzekuovaní len na základe toho, že patria k ruskému národu. „Je mi ľúto obyčajných Rusov, ktorí za to absolútne nemôžu,“ tvrdí.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Borisom Kollárom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Poslanci za Sme rodina v parlamente jednoznačne podporili vytvorenie predsunutej účasti vojsk NATO na východnej hranici Slovenska. Argument Smeru-SD, ktorý by za takýto krok zahlasoval iba v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska, podľa Kollára neobstojí. „Nejedná sa o to, či tu bude alebo nebude nejaký kontingent 2000 vojakov, ale či naši občania budú v bezpečí alebo nebudú. Náš systém S-300 vie zostreliť vrtuľník alebo stíhačku. Ale drony alebo strely tento systém riešiť nevie,“ upozornil Kollár.
„Zoberte si, čo sa stalo v Chorvátsku v Záhrebe, kde doletel jeden takýto dron aj so 120 kilovou bombou a iba šťastnou náhodou tam neboli obete na životoch. Predstavte si, že žijete v Košiciach a takýto dron vám vrazí do paneláku,“ vysvetľuje predseda parlamentu.
„Som veľmi rád, že tam prídu zložky NATO a privezú systém Patriot, ktorý my nemáme. A bude nás chrániť, aby na územie Slovenska nepreletel zablúdený dron alebo raketa. Veľmi sa čudujem stranám, ktoré toto nepodporujú,“ povedal Kollár.
Migrácia
Hnutie Sme rodina je podľa neho stále proti systému povinných európskych migračných kvót, na základe ktorých k nám mali byť privezení migranti z Afriky. Podporuje však pomoc ľuďom, ktorí z Ukrajiny utekajú pred vojnou. „Ukrajinci sú náš civilizačný rámec, majú rovnaké kresťanské hodnoty, majú rovnaké postavenie žien, je to úplne inak postavené ako Afrika. Z Ukrajiny utekajú pred vojnou matky s deťmi, a nie 18 a 19-roční chalani s mobilmi, ako z Afriky. To sa nedá porovnávať,“ tvrdí Kollár.
Tvrdí, že jeho poslanci urobili medzi sebou zbierku šatstva a potravín pre Ukrajincov hneď na začiatku konfliktu. „Keď sa toto stalo, okamžite som išiel na hranicu. A nie urobiť si tam fotku,“ povedal Kollár s tým, že spolu s kolegami zobrali na hranice autobus a snažili sa pomôcť prichádzajúcim migrantom. Dodal, že na hraniciach pomáhajú najmä charitatívne a cirkevné organizácie, mimovládky, samosprávy a jednotlivci „dobrej vôle“. Štát by podľa neho mohol zvýšiť úsilie napríklad v tom, že by delegoval jednu osobu na koordináciu aktivít rôznych zložiek štátu a občianskej spoločnosti na hraniciach.
Parlament však podľa neho reagoval na vojenský útok promptne, prvé legislatívne zmeny schválil na mimoriadnej schôdzi už 25. februára a stále schvaľuje nové. „Chápe to aj opozícia a často podporuje aj zákony, ktoré prijímame. Bude treba v krátkom čase prijať veľmi veľa občanov Ukrajiny a my na to nemáme vybudované kapacity. Všetko sa robí za pochodu,“ povedal Kollár.
Obchod s Ruskom a parlament
Čo sa týka dovozu ropy a plynu z Ruskej federácie, Kollár sa stotožňuje s postojom ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Ten presadzuje, aby sa Slovensko spolu s celou Európskou úniou pokúsilo v horizonte piatich rokov diverzifikovať zdroje, ale nepodporilo cestu okamžitého ukončenia obchodu s Ruskom. Ak by bol na koaličnú radu predložený návrh na zníženie DPH na plyn pre domácnosti, Sme rodina ho podľa Borisa Kollára podporí.
V parlamente je aktuálne predložená aj legislatíva potrebná na spustenie výstavby lacných nájomných bytov na Slovensku a posledný zo štvorice zákonov súdnej reformy. Prvé tri neprešli hlasovaním v prvom čítaní, objavili sa však úvahy, že by sa dali prilepiť k poslednému z nich, ktorý sa do druhého čítania dostal. „Mne osobne sa nepáči, aby sme ako prílepok k nejakému zákonu dali iný zákon, ktorý predtým v hlasovaní neprešiel,“ povedal Kollár s tým, že nechá celý postup posúdiť ústavnoprávnemu výboru NRSR.
Rozbehnutie výstavby lacných nájomných bytov je podľa Kollára dôležité aj preto, že hypotéky v budúcnosti zrejme nebudú také dostupné ako dnes. „Ľudia si už nebudú môcť v takej miere brať hypotéky a toto je jediná záchrana, ako sa môžeme z tohto marazmu dostať. Máme investora z Rakúska, ktorý už teraz dáva stanovisko, že do týchto bytov prinesie investíciu pol miliardy a okamžite začne stavať. Hlásia sa ďalší investori a garantujem vám, že keď to prejde parlamentom, ľudia sa k lacným nájomným bytom dostanú,“ uzavrel Kollár.
