Bratislava 1. októbra (Teraz.sk) – Ak by opozičné strany v nadchádzajúcich voľbách uspeli a boli schopné zložiť vládu bez Smeru-SD, SNS a ĽS NS, zrejme by do nej muselo vstúpiť veľké množstvo subjektov, ktoré sa dnes preferenčne pohybujú medzi šiestimi až desiatimi percentami. V diskusii na TABLET.TV to povedal primátor Hlohovca a zároveň člen predsedníctva novej strany Za ľudí Miroslav Kollár.

„V tejto chvíli je fakt, že opozícia je do značnej miery rozdrobená. Ak by som rozobral Progresívne Slovensko a SPOLU-OD, ktoré chcú ísť do parlamentných volieb spoločne, máme tu takmer sedem strán, ktoré majú potenciál šesť až desať percent. Z ktorých časť a možno aj všetky budú musieť dokázať spolu vládnuť,“ upozornil Kollár.

Za potenciálnych partnerov Za ľudí Kollár považuje tak PS/SPOLU, ako tradičné strany typu KDH, SaS či OĽaNO. „Nerozlišujem ich na staré a nové, všetko sú to naši prirodzení partneri,“ povedal Kollár. „Vnímam, že niektoré zo starších opozičných strán prechádzajú pomerne vážnymi vnútornými problémami,“ dodal. Podľa Kollára je dôležité, aby to ustáli, prekročili päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu a ich hlasy neprepadli.

Hoci predseda Za ľudí na víkendovom ustanovujúcom kongrese strany (28.9.) vyhlásil, že chcú ísť do volieb samostatne, Kollár sa úplne nevzdáva ani možnosti dohodnúť sa napokon s PS/SPOLU na predvolebnej koalícii.



V tejto chvíli je však podľa jeho slov pre stranu Za ľudí kľúčové etablovať sa na slovenskej politickej scéne. „Prirodzene, máme ambíciu rásť. Andrej Kiska hovoril o tom, že je presvedčený, že do volieb pôjdeme ako silná strana s dvojciferným potenciálom. Zároveň ale povedal, že sme zodpovedná strana a vnímame, o čo sa v tejto krajine hrá. Dáme si zmerať reálny stav a rozhodovať sa budeme podľa neho,“ povedal Kollár.

„Poznáme kalendár, vieme, kedy sa budú odovzdávať kandidátky a je nám jasné, že priestor na nejaké zásadnejšie rozhodnutie nie je v horizontoch mesiacov, ale týždňov. Ale musíte pochopiť, že v tejto chvíli máme ambíciu pracovať primárne na posilnení našej pozície,“ zhrnul.

Na otázku, v akom vzťahu je novozaložená strana Andreja Kisku s hnutím Za slušné Slovensko, Kollár odpovedal, hnutie je úctyhodná občianska iniciatíva, ktorú si v strane vážia, ale ktorá na ňu nie je prepojená. „Vnímam to, že Juraj Šeliga sa v istej chvíli rozhodol, že ak chce reálne presadzovať myšlienky, za ktoré ľudia stáli na námestiach, je pre neho cestou vstup do politiky. A v momente, keď do nej vstúpil, prestal fungovať v Hnutí za slušné Slovensko,“ povedal Kollár.

Kongres

Na kongrese si delegáti zvolili predsedu, členov predsedníctva, aj podpredsedov strany. „Malo to všetky znaky, ktoré má ustanovujúci kongres mať. Museli sme zvoliť prvé orgány, predsedom bol zvolený Andrej Kiska a podpredsedami Veronika Remišová, Jana Žitňanská, Michal Luciak, Vladimír Ledecký a Juraj Šeliga. Prijali sme prvý pracovný programový dokument strany, ktorým otvárame diskusiu nielen s členmi strany o finálnej podobe tohto dokumentu, s ktorou pôjdeme do volieb,“ povedal Kollár.

Program

Okrem školstva, zdravotníctva či spravodlivosti bude podľa neho vysokou prioritou novej strany regionálny rozvoj. „Chceme vytvoriť priestor na využitie prirodzeného vnútorného potenciálu regiónov. Aby šikovní ľudia, ktorí v regiónoch sú, dostali nielen peniaze, ale aj reálne nástroje a možno spočiatku aj nejakú odbornú pomoc, aby sami mohli menežovať rozvoj regiónov. Vo chvíli, keď musí centrálna vláda chodiť na výjazdové zasadnutia do regiónov a rozdávať tam nesystémovo peniaze, je to skôr dôkaz o zlyhaní regionálnej politiky štátu,“ povedal.

„Kľúčové bude očistiť políciu a prokuratúru, bezpečnostné orgány štátu od ľudí, ktorí namiesto toho, aby chránili bezpečie nás všetkých, slúžili vybraným „našim ľuďom“ a spájali aj s takými, ktorých mali v skutočnosti chytať a zatvárať do väzenia,“ dodal Kollár.

Vzdelávanie v 21. storočí už bude podľa neho celoživotné, nebude stačiť len urobiť strednú či vysokú školu. „Musíme naučiť deti kriticky myslieť a využívať celú tú masu informácií, ktorá sa nich valí. Treba posilniť finančné ohodnotenie aj spoločenské postavenie učiteľa,“ povedal.

Strana chce alokovať do školstva viac peňazí, bude však tlačiť aj na zefektívnenie štruktúry škôl.
„Chceme byť stranou, ktorá sa k verejným financiám správa veľmi zodpovedne. Ideme do ťažkých časov a ja tejto vláde vyčítam, že nevytvorila žiadny „vankúš“, ktorý by nám teraz umožnil ľahšie ustáť krízu. Ťažké roky nás čakajú nielen kvôli spomaľujúcej sa ekonomike, ale aj demografickému vývoju a zvýšeným nárokom na sociálny systém,“ povedal Kollár. Strana si podľa neho stanovila ako programový cieľ vyrovnaný rozpočet. Výnimku pripúšťajú v prípade recesie.

Za ľudí podľa Kollára už nechce zvyšovať mieru zadlženia štátu a ani prerozdeľovania zdrojov. „Lebo potom na nás môžu tieto otrasy doľahnúť fatálne a predsa nechceme ísť na grécku cestu,“ zhrnul Kollár.

Za silnú stránku odborného tímu novej strany považuje skúsenosti ľudí, ktorí už vo svojich profesiách dosiahli úspech. Svoj vlastný vklad vidí bývalý odborník na kultúru a médiá a dnes regionálny politik práve v týchto dvoch oblastiach.

„Som hlboko presvedčený, že to, čo sa nám podarilo na lokálnej úrovni, to znamená poraziť miestnych privatizérov a oligarchov a za pomerne krátky čas urobiť pomerne vysoký skok v skvalitnení života ľudí v danom meste, to isté sa dá urobiť na celoštátnej úrovni, ak na to dostaneme silný mandát od ľudí,“ uzavrel Kollár.