Až keď sa stane tragédia, upriami sa pozornosť spoločnosti na dlhodobo neriešený problém. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – hoci sa nad jej motívom stále vznáša tajomstvo – upozornila prinajmenšom na kauzy, na ktorých novinár pracoval.

Smrť Filipínca Henryho Johna Serafica Acordu odhalila takisto nebezpečnú diagnózu slovenskej spoločnosti: Rozmach násilia, neschopnosť systému brániť slušných ľudí. A tiež ľahostajnosť či pomýlenosť politikov.
Áno, zločin, ktorého obeťou je Henry Acorda, sa môže stať kedykoľvek a kdekoľvek. Ale kto sa pohybuje v centre mesta – pešo, nie vo vládnej limuzíne – ten vie, že miesto činu býva najmä počas víkendových nocí nepríjemné až nebezpečné. Je zvláštne, že rizikové zóny tohto typu nepodliehajú dôkladnejšej pozornosti mužov a žien zákona. Pretože pri strete so silnejším a agresívnejším protivníkom by bolo najrozumnejšie privolať policajta. Keby tam nejaký bol.

Treba dodať, že v tomto prípade polícia zareagovala profesionálne. A tiež, že sebavedomie i možnosti útočníkov dnes významne znižujú napríklad aj kamery. Ibaže nešťastnému Henrymu to život nevráti. V tomto prípade by bolo najlepšou možnosťou, keby sa skutok nestal.

Po druhé, áno, v každej spoločnosti sa pohybujú nebezpečné a agresívne indivíduá. Lenže na Slovensku majú neobyčajne prajné podmienky pre svoj rast: Napumpovaní, steroidmi nakŕmení jednotlivci s nepredvídateľnými reakciami sa môžu realizovať na extrémistickej scéne, pracovať pre podsvetie, prípadne si aspoň pripadať „kúl“.

A hlavne majú slušnú šancu, že sa vyhnú zodpovednosti za svoje výčiny. Za útok pred nitrianskym barom Mariatchi z nového roka 2014 padol trest vlani v lete. V prípade útoku z októbra 2013 – okrem jednej dohody na vine a treste – ešte ruka spravodlivosti nezasiahla. A nebyť spomínaných kamier, ktoré holohlavcov zachytili v akcii, možno by bol prípad dávno zametený pod koberec ako drobný priestupok.

Aj v prípade útočníka z Obchodnej je šokujúce, že ho prokurátor prepustil. A až po prekvalifikovaní skutku a potom, ako do prípadu vstúpila krajská resp. generálna prokuratúra, obvineného zaistili. Otázkou opäť ostáva, ako dlho bude trvať súdna dohra.

V Nemecku v roku 2014 za podobných okolností zomrela študentka tureckého pôvodu Tugce Albrayaková. Zastala sa dievčat, ktoré obťažovala skupina mužov – a zomrela na následky úderu do hlavy od jedného z nich. Dostal (iba) tri roky, ale verdikt prišiel asi po pol roku od incidentu. Útok vyvolal v Nemecku veľkú vlnu prejavov solidarity a hrdinstvo študentky vyzdvihol aj prezident Gauck.

Politici sa ozvali aj na Slovensku. Skutok odsúdila ministerka vnútra Saková, o prípad sa zaujíma minister spravodlivosti Gál. A aj premiér Pellegrini povedal, že „spravodlivosť musí zakročiť okamžite“.
Lenže napríklad ten istý Pellegrini len nedávno, 31. mája, vyzdvihoval, aké bezpečné sú slovenské ulice. Pričom dával tento „výdobytok“ do spojitosti s odmietaním migrantov a kvót.

A tu sa ukazuje problém v plnej nahote. Práve politici sú svojimi každodennými vyhláseniami a krokmi zodpovední za formovanie prostredia, v ktorom sa šíri nevraživosť voči cudzincom, krimimálne skutky ostávajú nepotrestané a spravodlivosť ustupuje pred mocou a silou, niekedy v tej najprimitívnejšej a najvulgárnejšej podobe. Prostredia, v ktorom zlo triumfuje a dobru nik nepríde na pomoc. Zločin z Obchodnej je otrasným pohľadom do zrkadla, ktoré sa však kriví celé roky.