Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.
Autor Adam Černý
Rakúski voliči v nedeľu vyslali jeden zrozumiteľný odkaz a to, že si želajú zmenu. Nie je však celkom jasné, ako táto zmena, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou stelesní koalícia znovuzrodených Ľudovcov a Slobodných, bude vyzerať.
Na prvý pohľad by to malo byť ľahké, pretože obidve strany budú budúcu rakúsku vládu zostavovať s pocitom úspechu, keďže obom v porovnaní s minulými voľbami pribudli voliči.
Tu je však potrebné pripomenúť, že Ľudovci aj Slobodní uspeli vďaka presadzovaniu podobných, ak nie dokonca totožných tém, takže je namieste otázka, či nebudú vzájomne nielen spojencami, ale tiež bezprostrednými konkurentmi.
Pre európsku politiku bude dôležité, kde bude rakúska vláda pod vedením čerstvého šéfa Ľudovcov Sebastiána Kurza a šéfom Slobodných Heinzom-Christianom Strachom, ktorý po Kurzovi s najväčšou pravdepodobnosťou prevezme ministerstvo zahraničia, hľadať spojencov.
Môže sa zdať, že jednou z možností by mohlo byť ďalšie zbližovanie s krajinami V4, ale možnosti takejto spolupráce limituje fakt, že z V4 je iba Slovensko členom eurozóny, zatiaľ čo ostatné tri – Česko, Poľsko a Maďarsko – sa k prijatiu spoločnej európskej meny stavajú prinajmenšom zdržanlivo.
Viedeň bude preto aj naďalej udržiavať intenzívne vzťahy s Berlínom, aj keď nová vládna koalícia je politickým názormi oveľa bližšie k bavorským kresťanským socialistom.
Výsledok rakúskych volieb zapadá do kontextu posunu, ktorý je viditeľný aj v iných európskych krajinách. Na príklade trebárs Holandska bolo vidno, že uspieť dokážu politici, ktorí vlastným spôsobom spracujú témy, ktoré vycítia a vnesú do verejného priestoru populisti, ale vedia ich zaradiť do iného kontextu.
V tomto roku na jar v Holandsku uspel vtedajší premiér Mark Rute a podobne sa to podarilo túto nedeľu aj Sebastiánovi Kurzovi, ktorý ako historicky najmladší minister zahraničia významne prispel k tomu, že sa podarilo uzatvoriť tzv. macedónsku imigračnú trasu. Jeho zodpovednosť v kresle kancelára bude ale nevyhnutne oveľa väčšia.
Dôležité bude tiež sledovať správanie druhého partnera budúcej vládnej koalície, Slobodných. Tí do nej pod vedením Heinza-Christiana Stracheho vstupujú poučení skúsenosťou spred 17. rokov, kedy uzatvorili spojenectvo s Ľudovcami, ale potom neuniesli vládnu zodpovednosť a začali sa medzi sebou vzájomne napádať a trieštiť.
Európskej ľavici rakúska volebná nedeľa priniesla dôrazné varovanie. Je možné, že konečný výsledok udrží socialistov na druhom mieste, to však nič nemení na tom, že pokiaľ nedokážu reagovať na zmeny v spoločnosti a oslovovať hlavne mladých voličov, nahradí ich, tak ako napríklad vo Francúzsku, niekto iný.
Na prvý pohľad by to malo byť ľahké, pretože obidve strany budú budúcu rakúsku vládu zostavovať s pocitom úspechu, keďže obom v porovnaní s minulými voľbami pribudli voliči.
Tu je však potrebné pripomenúť, že Ľudovci aj Slobodní uspeli vďaka presadzovaniu podobných, ak nie dokonca totožných tém, takže je namieste otázka, či nebudú vzájomne nielen spojencami, ale tiež bezprostrednými konkurentmi.
Pre európsku politiku bude dôležité, kde bude rakúska vláda pod vedením čerstvého šéfa Ľudovcov Sebastiána Kurza a šéfom Slobodných Heinzom-Christianom Strachom, ktorý po Kurzovi s najväčšou pravdepodobnosťou prevezme ministerstvo zahraničia, hľadať spojencov.
Môže sa zdať, že jednou z možností by mohlo byť ďalšie zbližovanie s krajinami V4, ale možnosti takejto spolupráce limituje fakt, že z V4 je iba Slovensko členom eurozóny, zatiaľ čo ostatné tri – Česko, Poľsko a Maďarsko – sa k prijatiu spoločnej európskej meny stavajú prinajmenšom zdržanlivo.
Varovanie pre ľavicu v Európe
Viedeň bude preto aj naďalej udržiavať intenzívne vzťahy s Berlínom, aj keď nová vládna koalícia je politickým názormi oveľa bližšie k bavorským kresťanským socialistom.
Výsledok rakúskych volieb zapadá do kontextu posunu, ktorý je viditeľný aj v iných európskych krajinách. Na príklade trebárs Holandska bolo vidno, že uspieť dokážu politici, ktorí vlastným spôsobom spracujú témy, ktoré vycítia a vnesú do verejného priestoru populisti, ale vedia ich zaradiť do iného kontextu.
V tomto roku na jar v Holandsku uspel vtedajší premiér Mark Rute a podobne sa to podarilo túto nedeľu aj Sebastiánovi Kurzovi, ktorý ako historicky najmladší minister zahraničia významne prispel k tomu, že sa podarilo uzatvoriť tzv. macedónsku imigračnú trasu. Jeho zodpovednosť v kresle kancelára bude ale nevyhnutne oveľa väčšia.
Dôležité bude tiež sledovať správanie druhého partnera budúcej vládnej koalície, Slobodných. Tí do nej pod vedením Heinza-Christiana Stracheho vstupujú poučení skúsenosťou spred 17. rokov, kedy uzatvorili spojenectvo s Ľudovcami, ale potom neuniesli vládnu zodpovednosť a začali sa medzi sebou vzájomne napádať a trieštiť.
Európskej ľavici rakúska volebná nedeľa priniesla dôrazné varovanie. Je možné, že konečný výsledok udrží socialistov na druhom mieste, to však nič nemení na tom, že pokiaľ nedokážu reagovať na zmeny v spoločnosti a oslovovať hlavne mladých voličov, nahradí ich, tak ako napríklad vo Francúzsku, niekto iný.
