Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) priniesli pre Progresívne Slovensko (PS) úspech v europolitike a zároveň ďalšiu, v poradí už tretiu vážnu výstrahu smerom k politike domácej.

Tím Ľudovíta Ódora dobre zvolenou kampaňou dosiahol vytúžené víťazstvo a otvoril PS dvere k európskej politike aj v ďalšom volebnom období EP.

Ale ak by mal na Slovensku vzniknúť nový vládny kabinet na základe výsledkov eurovolieb, PS by v ňom opäť nebolo.

Skúsme to modelovať:
Vyjednávacia situácia pri tvorbe vlády na základe výsledkov eurovolieb by pozoruhodne pripomínala stav po parlamentných voľbách.

Stačí len spomenúť rozdelenie mandátov v eurovoľbách – Progresívne Slovensko ich získalo šesť, Smer-SD päť, Republika dva, Hlas-SD jeden a KDH tiež jeden mandát.

Keďže spojenectvo PS a Republiky by bolo pre progresívcov ešte väčší politický problém ako koalícia so Smerom-SD, je možné konštatovať, že celkový manévrovací priestor PS by tvorila tesná väčšina osem mandátov. Na jej získanie by však potrebovali súhlas Hlasu-SD aj KDH, teda vlastne všetkých ostatných strán, ktoré môžu potenciálne osloviť.

Realistický odhad je, že Smer-SD by sa okamžite dohodol s Republikou a potom by dal KDH a Hlasu-SD na výber, či sa k nim chce pridať jedna, druhá strana, alebo obidve.

A potom by rozhodol ten istý faktor, ako po parlamentných voľbách – politici, ale aj voliči Hlasu-SD majú spoločnú kľúčovú prioritu: V žiadnom prípade nepripustiť návrat podobnej vlády, aké riadili štát v rokoch 2020-2023. Koalícia s Progresívnym Slovenskom by garanciu naplnenia tejto priority nedávala. Bodka, vymaľované.

Rozdiely a podobnosti voličských rozhodnutí
Samozrejme, politológ by mohol namietať, že takýto model vôbec nemá zmysel robiť. Že parlamentné voľby a eurovoľby sa priamo porovnávať nedajú, iná je motivácia voličov, iná volebná účasť, iné možnosti mobilizácie v rôznych voličských bublinách.

Lenže všetky tieto okolnosti hovoria v prípade európskych volieb skôr v prospech ako neprospech PS.

Inak povedané, ak by namiesto eurovolieb boli predčasné parlamentné voľby, situácia by bola pre PS pravdepodobne ešte horšia. Bola by vyššia volebná účasť a stratil by sa špeciálny bonus v podobe vyššej akceptácie európskych tém voličmi PS.

Z hľadiska domácej politiky modelujú eurovoľby veľmi podobný stav, aký priniesli parlamentné voľby a potom potvrdili voľby prezidentské.

Sú to troje voľby s rôznymi mechanizmami prenosu vôle voličov do kreovania reprezentácie štátu, vo všetkých však rozhodujú tí istí voliči. Rozhodujú o tom, či vôbec pôjdu voliť a ak pôjdu, koho si vyberú. A pri tomto rozhodovaní sa riadili pri všetkých troch voľbách podľa podobných kritérií a s podobnými výsledkami.

Po parlamentných voľbách sa možno ešte dalo s vážnou tvárou hovoriť, že prehra strán, ktoré samy seba označujú za „demokratické“ – teda hnutia Slovensko, Demokratov, SaS, Progresívneho Slovenska, prípadne aj KDH – bola tesná a možno do istej miery náhodná.

Ale prezidentské voľby na základe skutočne vysokej účasti voličov ukázali niečo iné. A eurovoľby, aj keď za iných okolností a omnoho nižšej účasti voličov, ukázali podobný model výsledku.

V zjednodušenej podobe by sa dal interpretovať tak, že pre spoľahlivú väčšinu voličov je hrozba návratu „nejakej podobnej vlády, aké tu boli v rokoch 2020-23“ väčším strašiakom, ako alternatíva v podobe vlády Roberta Fica.

A tento common sense väčšiny voličov je v podstate správny. Aj keď výkony niektorých ministrov vlád z obdobia 2020 – 23 je možné, vzhľadom na ťažké časy, hodnotiť ako relatívne dobré, tieto vlády ako celok evidentne zlyhali.

Problémy bývalej vládnej koalície
Za tri a pol roka stihla stratiť dôveru parlamentu najprv vláda Igora Matoviča a potom aj štandardná vláda Eduarda Hegera. Prezidentka musela napokon odvolať aj druhú, dočasnú vládu Eduarda Hegera a jej vlastná, úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, nemala plné kompetencie, ani dôveru parlamentu. Autorita Ódorovej vlády bola taká nizka, že z nej úradníci jedného rezortu (vieme ktorého), dokonca vyhodili vlastného ministra...

Vládna väčšina volebného obdobia 2020-2023 s 95 poslancami sa v priebehu tri a pol roka zmenila na bezvládnu menšinu. Chaos v štáte poškodil prakticky všetky rezorty reputačne, politicky, ale aj ekonomicky. Účet za tri a pol roka chaotických vlád budeme splácať desaťročia.

PS a KDH sa k vládnym stranám z obdobia 2020-2023 v tomto volebnom období de facto politicky pripojili. To, že na svoje demonštrácie púšťali len Demokratov a SaS (hnutie Slovensko sa snažili odsúvať na druhú koľaj) nič nemení na tom, že v očiach voličov všetky tieto strany robili prakticky totožnú politiku.

Následne PS ako najsilnejší predstaviteľ tejto jednotnej politiky začalo preberať elektorát ostatných, menších opozičných strán.

A zároveň proti sebe postavilo väčšinu Slovenska, ktoré chce mať tento typ vládnutia definitívne za sebou.

Z hľadiska tohto kritéria sú na Slovensku asi dve tretiny voličov (ktorí sú v princípe ochotní sa pre niekoho rozhodnúť) viac proti vládam z rokov 2020-23 ako proti Robertovi Ficovi a jedna tretina viac proti Robertovi Ficovi ako proti bývalým vládam.

Tretina voličov, pre ktorých je kľúčové profilovať sa proti premiérovi, je viac motivovaná ísť voliť. Sú prakticky neustále v kampani, demonštrujú, protestujú.

Čím nižšia je volebná účasť, tým väčší význam má disciplinovaná odhodlanosť týchto voličov – to ukázalo napríklad prvé kolo volieb prezidenta.

Ale stačí zvýšiť účasť a zásadný rozdiel vo veľkosti oboch voličských bazénov sa začne prejavovať. Ak by k eurovoľbám prišlo o pár percent voličov viac, PS by si symbolický úspech v podobe prvého miesta neodnieslo.

Záverom
Ak ostane spoločnosť polarizovaná podľa týchto istých zlomových línií aj naďalej, pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami urobí rozhnevaná tretina voličov na uliciach hotové peklo. Tým postavia na nohy zvyšné dve tretiny voličov a voľby opäť prehrajú.

Jediným mostom z tejto pasce je prekročiť dnešné zlomové línie a nakresliť nové.

Zatiaľ sa o to nikto nepokúsil. Vládna koalícia preto, že ju vedú skúsení politici, ktorým tento stav vyhovuje. Opozícia preto, že má veľa energie, ale málo skúseností a stále opakuje tie isté chyby.