F. Ružička komentuje tému koronavírusu v Európe.
Autor František Ružička
„Pandémia? Nie sme pripravení. Ukázala to Ebola. Ďalšia podobná katastrofa môže byť pre ľudstvo devastujúca,“ slová Billa Gatesa z roku 2015. Upozornenie a varovanie, ktoré sme, bohužiaľ opäť, vzali na ľahkú váhu.
Vstup koronavírusu do Európy nemohol byť monumentálnejší a symbolickejší. Jeho šírenie a ľudské, zdravotné, sociálne aj ekonomické dopady na náš každodenný život sú už dnes obrovské. Krajiny viac chaoticky ako systematicky prijímajú opatrenia s jedným cieľom: ochrániť zdravie občanov. Slobody – voľný pohyb tovarov, služieb, ľudí idú bokom. Zatvárajú sa nielen bary a diskotéky, ale aj hranice, výrobné haly, továrne. Ekonomické prognózy sú desivé.
Opatrenia obnažujú silu (väčšia flexibilita) aj slabiny (slabá koordinácia) politiky zdravotníctva. V niektorých komentároch už badám, cítim, túžbu dokázať, že EÚ zlyhala. Mnohí už chcú vidieť pád európskej ríše. Akoby sa tešili, že hlavnou obeťou koronavírusu nebudú ľudia, ale EÚ. Ale ak si myslíme, že bez EÚ bude v časoch krízy a po nej ľahšie – mýlime sa.
Úlohu a možnosti EÚ treba vidieť v dvoch rovinách – v tej súčasnej, keď v oblasti zdravotníctva má minimálne kompetencie a v tej budúcej (ktorá možno začína už dnes) – „deň potom“ – keď bude pre obnovenie slobôd, systémov, ekonomiky, financií európska spolupráca kľúčová. Najmä pre malé, otvorené ekonomiky, akou je aj ekonomika slovenská.
V prvej etape je pozícia Európskej únie analytická a taktická. Zameriava sa na analýzu krokov a opatrení jednotlivých členských krajín. Usiluje o to, aby sa v čo najmenšej miere obmedzili slobody – pohyb tovarov, občanov. Pravidelne sa organizujú videokonferencie lídrov. Ich najväčšou pridanou hodnotou je komunikácia a koordinácia opatrení (napríklad „zelené pruhy“ pre nákladnú dopravu). Tá sa následne prenáša do konkrétnej bilaterálnej či regionálnej spolupráce napríklad pri návratoch občanov alebo pri vzájomnej výpomoci so zdravotníckym materiálom, či dodávkami liekov.
Ešte dôležitejšou úlohou Európskej komisie je spoločné obstarávanie zdravotníckeho materiálu. Poviete si, komplikovaný a možno zdĺhavý proces. Nuž, ale čelíme unikátnej situácii. Nehovorím, že sme ju nepodcenili. Všetci. Teraz však nastavme systém radšej raz a dobre. Koronavírus, bohužiaľ, cez noc nezmizne. Aktuálne prebieha proces na obstarávanie osobných ochranných prostriedkov, ventilátorov a na testovacie súpravy. Prihlásila sa aj Slovenská republika. Predpokladáme, že prvé dodávky do členských štátov sa môžu uskutočniť v polovici apríla a pevne verím, že sa vyhneme špekulatívnym a premršteným cenám. Tieto prostriedky budú stále dôležité pri riešení kulminujúcej pandémie. Komisia rokuje s Čínou. Obmedzila vývoz ochranných prostriedkov do tretích krajín. Toto rozhodnutie bude platiť šesť týždňov.
Rovnako dôležitou oblasťou v tejto etape je veda a výskum. EK vyčlenila z programu Horizon 2020 140 mil. eur na financovanie výskumu a vývoja vakcíny a liekov na COVID-19. Taktiež podporuje súkromné iniciatívy v tejto oblasti. Musíme dať hlavy dohromady a vytvoriť „Zlatú uličku“ na boj proti koronavírusu. Je to príležitosť aj pre slovenskú vedu.
Etapa druhá - „deň potom“. Tu bude európska spolupráca kľúčová. Dôsledky krízy spôsobenej koronavírusom budú zrejme horšie ako tie z dlhovej. Zotavenie a rekonvalescencia potrvajú dlho. V tomto prípade Slovensku určite viac pomôže skupinová – európska – terapia. A recept na liečbu? Solidarita, zodpovednosť a flexibilita. Flexibilita pri využívaní štrukturálnych fondov, pri implementácií pravidiel štátnej pomoci, pri dodržiavaní fiškálnych pravidiel. Solidarita pri využití prostriedkov. V talóne máme 1 mld. z Európskeho investičného fondu na podporu malých a stredných podnikov, 800 miliónov z Fondu solidarity. Kľúčovým návrhom je možnosť poskytnutia priamych grantov (alebo daňových zvýhodnení) až do výšky 800 000 EUR pre jednu spoločnosť. Z pohľadu Slovenska je dôležitý návrh, ktorý umožňuje využiť nevyčerpanú ročnú zálohovú platbu v roku 2020. To znamená pre Slovensko približne 527 mil. EUR z eurofondov.
Nezabúdajme na fiškálne pravidlá – možnosť flexibilnejšieho využívania podmienok, ktoré sú súčasťou Paktu rastu a stability alebo nezarátania nákladov spojených s riešením koronavírusu do deficitov. Ráta sa taktiež s aktiváciou Všeobecnej únikovej doložky a možnosťou dočasnej odchýlky od rozpočtových cieľov. O ďalších opatreniach sa diskutuje. Flexibilita je dôležitá, rovnako však aj zodpovednosť. Aby sme liečbu neprehnali.
Áno, na prvý pohľad sa môže zdať, že je EÚ ťažkopádna. Toto zdanie však klame. Na rozdiel od politologických šamanov reálne vyhodnocuje možnosti, ako pomôcť členským štátom dnes a hlavne v budúcnosti, keď budeme musieť riešiť dopady aktuálnej krízy na ekonomiku, sociálne systémy, obchod. A Únia neprichádza s prázdnymi rukami. Ponúka nástroje a zdroje. Nikto iný s podobným balíkom nie je ani na obzore. A ani nebude.
Vstup koronavirusu do Európy bol monumentálny. Náprava dôsledkov bude zdĺhavá a bolestivá. Dnes je prvoradé ochrániť životy a zdravie občanov. Zajtra musíme byť pripravení dať ľudom prácu, perspektívu a priestor na návrat do dôstojného života. Zvládneme to len v rámcoch európskej spolupráce a solidarity.
Vstup koronavírusu do Európy nemohol byť monumentálnejší a symbolickejší. Jeho šírenie a ľudské, zdravotné, sociálne aj ekonomické dopady na náš každodenný život sú už dnes obrovské. Krajiny viac chaoticky ako systematicky prijímajú opatrenia s jedným cieľom: ochrániť zdravie občanov. Slobody – voľný pohyb tovarov, služieb, ľudí idú bokom. Zatvárajú sa nielen bary a diskotéky, ale aj hranice, výrobné haly, továrne. Ekonomické prognózy sú desivé.
Opatrenia obnažujú silu (väčšia flexibilita) aj slabiny (slabá koordinácia) politiky zdravotníctva. V niektorých komentároch už badám, cítim, túžbu dokázať, že EÚ zlyhala. Mnohí už chcú vidieť pád európskej ríše. Akoby sa tešili, že hlavnou obeťou koronavírusu nebudú ľudia, ale EÚ. Ale ak si myslíme, že bez EÚ bude v časoch krízy a po nej ľahšie – mýlime sa.
Úlohu a možnosti EÚ treba vidieť v dvoch rovinách – v tej súčasnej, keď v oblasti zdravotníctva má minimálne kompetencie a v tej budúcej (ktorá možno začína už dnes) – „deň potom“ – keď bude pre obnovenie slobôd, systémov, ekonomiky, financií európska spolupráca kľúčová. Najmä pre malé, otvorené ekonomiky, akou je aj ekonomika slovenská.
V prvej etape je pozícia Európskej únie analytická a taktická. Zameriava sa na analýzu krokov a opatrení jednotlivých členských krajín. Usiluje o to, aby sa v čo najmenšej miere obmedzili slobody – pohyb tovarov, občanov. Pravidelne sa organizujú videokonferencie lídrov. Ich najväčšou pridanou hodnotou je komunikácia a koordinácia opatrení (napríklad „zelené pruhy“ pre nákladnú dopravu). Tá sa následne prenáša do konkrétnej bilaterálnej či regionálnej spolupráce napríklad pri návratoch občanov alebo pri vzájomnej výpomoci so zdravotníckym materiálom, či dodávkami liekov.
Ešte dôležitejšou úlohou Európskej komisie je spoločné obstarávanie zdravotníckeho materiálu. Poviete si, komplikovaný a možno zdĺhavý proces. Nuž, ale čelíme unikátnej situácii. Nehovorím, že sme ju nepodcenili. Všetci. Teraz však nastavme systém radšej raz a dobre. Koronavírus, bohužiaľ, cez noc nezmizne. Aktuálne prebieha proces na obstarávanie osobných ochranných prostriedkov, ventilátorov a na testovacie súpravy. Prihlásila sa aj Slovenská republika. Predpokladáme, že prvé dodávky do členských štátov sa môžu uskutočniť v polovici apríla a pevne verím, že sa vyhneme špekulatívnym a premršteným cenám. Tieto prostriedky budú stále dôležité pri riešení kulminujúcej pandémie. Komisia rokuje s Čínou. Obmedzila vývoz ochranných prostriedkov do tretích krajín. Toto rozhodnutie bude platiť šesť týždňov.
Rovnako dôležitou oblasťou v tejto etape je veda a výskum. EK vyčlenila z programu Horizon 2020 140 mil. eur na financovanie výskumu a vývoja vakcíny a liekov na COVID-19. Taktiež podporuje súkromné iniciatívy v tejto oblasti. Musíme dať hlavy dohromady a vytvoriť „Zlatú uličku“ na boj proti koronavírusu. Je to príležitosť aj pre slovenskú vedu.
Etapa druhá - „deň potom“. Tu bude európska spolupráca kľúčová. Dôsledky krízy spôsobenej koronavírusom budú zrejme horšie ako tie z dlhovej. Zotavenie a rekonvalescencia potrvajú dlho. V tomto prípade Slovensku určite viac pomôže skupinová – európska – terapia. A recept na liečbu? Solidarita, zodpovednosť a flexibilita. Flexibilita pri využívaní štrukturálnych fondov, pri implementácií pravidiel štátnej pomoci, pri dodržiavaní fiškálnych pravidiel. Solidarita pri využití prostriedkov. V talóne máme 1 mld. z Európskeho investičného fondu na podporu malých a stredných podnikov, 800 miliónov z Fondu solidarity. Kľúčovým návrhom je možnosť poskytnutia priamych grantov (alebo daňových zvýhodnení) až do výšky 800 000 EUR pre jednu spoločnosť. Z pohľadu Slovenska je dôležitý návrh, ktorý umožňuje využiť nevyčerpanú ročnú zálohovú platbu v roku 2020. To znamená pre Slovensko približne 527 mil. EUR z eurofondov.
Nezabúdajme na fiškálne pravidlá – možnosť flexibilnejšieho využívania podmienok, ktoré sú súčasťou Paktu rastu a stability alebo nezarátania nákladov spojených s riešením koronavírusu do deficitov. Ráta sa taktiež s aktiváciou Všeobecnej únikovej doložky a možnosťou dočasnej odchýlky od rozpočtových cieľov. O ďalších opatreniach sa diskutuje. Flexibilita je dôležitá, rovnako však aj zodpovednosť. Aby sme liečbu neprehnali.
Áno, na prvý pohľad sa môže zdať, že je EÚ ťažkopádna. Toto zdanie však klame. Na rozdiel od politologických šamanov reálne vyhodnocuje možnosti, ako pomôcť členským štátom dnes a hlavne v budúcnosti, keď budeme musieť riešiť dopady aktuálnej krízy na ekonomiku, sociálne systémy, obchod. A Únia neprichádza s prázdnymi rukami. Ponúka nástroje a zdroje. Nikto iný s podobným balíkom nie je ani na obzore. A ani nebude.
Vstup koronavirusu do Európy bol monumentálny. Náprava dôsledkov bude zdĺhavá a bolestivá. Dnes je prvoradé ochrániť životy a zdravie občanov. Zajtra musíme byť pripravení dať ľudom prácu, perspektívu a priestor na návrat do dôstojného života. Zvládneme to len v rámcoch európskej spolupráce a solidarity.