Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Publicistika

Komentár J. Fingerlanda: Premiér Johnson

Jan Fingerland, komentár Foto: Teraz.sk

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu.

Budúcim vodcom britských konzervatívcov a teda od stredy aj britským premiérom bude Boris Johnson. Ako sa stalo, že muž známy svojou nespoľahlivosťou nestálosťou a nelojalitou sa dostal na najvyšší možný post?

Najkratšia odpoveď by znela: pretože chcel a prejavil najväčšiu vôľu a občas tiež najmenej okolkov. Jedno z jeho obľúbených latinských hesiel je vraj otázka „aut homo aut mus“ – si človek alebo myš? Sú tu ale aj konkrétne okolnosti: Johnsona vyniesla nahor kauza brexit. Nebol jasným priaznivcom odchodu, ale keď sa potreboval odlíšiť od vodcu konzervatívcov Davida Camerona a keď Cameron vyhlásil svoje referendum o odchodu Británie z Európskej únie, vybral si Johnson práve túto cestu.

Po Cameronovej rezignácii sa ho Johnson pokúsil nahradiť, ale zradil ho jeho blízky spolupracovník Michael Gove, ktorý ohlásil vlastnú kandidatúru s tým, že Johnson by svoju úlohu nezvládol. Boris Johnson vtedy vlastnú nomináciu stiahol a čakal na príležitosť.

Počas premiérovania Theresy Mayovej a jej ťažkého vyjednávania s Európskou úniou Boris Johnson – v rozpore s britskou konvenciou aj dobrými mravmi – na svoju premiérku útočil v novinách a podrýval jej postavenie. Keď potom Mayová rezignovala, bol okamžite medzi záujemcami o jej post. Počas predvýberu dvoch kandidátov z viacerých sa postaral o to, aby najskôr vyradil najťažšieho kandidáta M. Govea – nechal počas vyberania kandidátov medzi konzervatívnymi poslancami časť svojich priaznivcov hlasovať pre oveľa menej slabšieho J. Hunta a tým vyradil M. Govea zo záverečného hlasovania všetkých členov strany: výber bol už medzi najúspešnejšími dvomi. Boris Johnson sa tak zbavil Govea a navyše dostal oveľa slabšieho súpera J. Hunta. Aj Miloš Zeman by sa mohol u neho učiť.

Členovia strany sa potom rozhodovali medzi Johnsonom a Huntom – v podstate identickými uchádzačmi. Obaja sú bieli muži, bohatí päťdesiatnici, absolventi Oxfordu, s istou exekutívnou skúsenosťou, ale neveľmi excelentní politici. Bolo logické, že si konzervatívci vybrali toho výraznejšieho a zábavnejšieho. Navyše tí, ktorí hlasovali, boli sami Briti určitého razenia. Členovia britskej konzervatívnej strany sú v priemere výrazne bohatší, vzdelanejší, starší a belší, ako sú ostatní britskí voliči.

Aj konzervatívni aktivisti sú si vedomí, že predseda konzervatívcov a teda aj nadchádzajúci premiér má dve úlohy. Jeden je v rokovaní s EÚ, druhý vo vnútropolitickom zápase. Je známe, že Johnson nikdy nestrácal energiu úvahami, či je niečo správne alebo čo si o tom kto myslí. Verí, že je muž, nie myš. A konzervatívci teraz dúfajú, že zachráni Britániu alebo aspoň ich stranu.