Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje prejav predsedu vlády Roberta Fica.
Autor TASR
Prejav Roberta Fica na zhromaždení pri príležitosti výročia vypálenia obcí Kľak a Ostrý Grúň zožal vo všeobecnosti pochvaly a obdiv. V poriadku, proti gustu žiadny dišputát. Aj tak však mal prejav očividne jednu zásadnú chybu a síce, že ho predniesol práve premiér.
Samozrejme, že prejav možno hodnotiť z viacerých uhlov pohľadu. Z každého však vytŕča to hlavné – Robert Fico sa nevedno z akých dôvodov obával pomenovať tých, pred ktorými ostatných varoval. Napríklad keď povedal: „Niektorí hovoria, že na Slovensku sa nám plazí fašizmus. On sa neplazí, on tu je. Máme ho zastúpený v Národnej rade SR a stačí, ak sa pozrieme na vyjadrenia týchto ľudí. On sa neplazí, on tu je. V zelených tričkách chodí po vlakoch a hovorí o nejakom poriadku a pritom len šíri ideológiu, v mene ktorej sa tu 21. januára 1945 vraždilo."
Prirodzene, každý, kto sa zaujíma o veci verejné vie, o kom je reč a koho tým Robert Fico myslel. Otázka však znie, prečo sa konkrétnu osobu a stranu bojí premiér pomenovať a identifikovať? Ak sa toho bojí premiér, nemali by sa báť všetci? A v čí prospech takéto náznaky, opatrnosť alebo alibizmus bude na konci dňa?
Dôvodov, prečo sa premiér Fico nahlas aj potichu obáva pomenovať osobu a stranu, voči ktorým má citované výhrady, môže mať viacero. Vrátane osobných – veď to bol predsa kandidát jeho strany, ktorý prehral vo voľbách o kreslo predsedu VÚC v Banskobystrickom kraji. Bola to jeho strana, ktorá v tom čase na Slovensku vládla bez koaličných partnerov. Tak či onak, ak má dnes najmocnejší muž v krajine obavy pomenovať tých, pred ktorými varuje, ale používa slová ako fašizmus, pričom tvrdí, že sa neplazí, ale tu je, neznamená to aj zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní? Obzvlášť keď tvrdí, že je zastúpený v parlamente?
Akokoľvek nie je tajomstvom, o kom premiér hovorí, je chybou, že sa ho bojí pomenovať nahlas a priamo. Aj preto, lebo to znižuje význam a váhu jeho slov, ako aj samotnú autoritu funkcie predsedu vlády. Že sa to dá aj inak nedávno ukázal prezident Kiska. „Kotleba je fašista,“ povedal nahlas a verejne pred pár mesiacmi v Krupine. Existuje veľa argumentov, ktorými jeho názor možno podložiť, na rozdiel od názoru opačného. Napokon, samotný hovorca strany argumentoval iba tým, že „pán Kiska je pre nás nikto.“
Verejný prejav, ktorý vyvoláva viac otázok ako dáva odpovedí, nie je dobrý prejav. Priveľmi rozširuje mantinely politickej korektnosti, s ktorou mienil Robert Fico skoncovať. A nenazýva veci otvorene, správnymi a zrozumiteľnými slovami, s ktorými sľuboval v politickej práci pokračovať. Na škodu veci aj spoločnosti.
Samozrejme, že prejav možno hodnotiť z viacerých uhlov pohľadu. Z každého však vytŕča to hlavné – Robert Fico sa nevedno z akých dôvodov obával pomenovať tých, pred ktorými ostatných varoval. Napríklad keď povedal: „Niektorí hovoria, že na Slovensku sa nám plazí fašizmus. On sa neplazí, on tu je. Máme ho zastúpený v Národnej rade SR a stačí, ak sa pozrieme na vyjadrenia týchto ľudí. On sa neplazí, on tu je. V zelených tričkách chodí po vlakoch a hovorí o nejakom poriadku a pritom len šíri ideológiu, v mene ktorej sa tu 21. januára 1945 vraždilo."
Prirodzene, každý, kto sa zaujíma o veci verejné vie, o kom je reč a koho tým Robert Fico myslel. Otázka však znie, prečo sa konkrétnu osobu a stranu bojí premiér pomenovať a identifikovať? Ak sa toho bojí premiér, nemali by sa báť všetci? A v čí prospech takéto náznaky, opatrnosť alebo alibizmus bude na konci dňa?
Dôvodov, prečo sa premiér Fico nahlas aj potichu obáva pomenovať osobu a stranu, voči ktorým má citované výhrady, môže mať viacero. Vrátane osobných – veď to bol predsa kandidát jeho strany, ktorý prehral vo voľbách o kreslo predsedu VÚC v Banskobystrickom kraji. Bola to jeho strana, ktorá v tom čase na Slovensku vládla bez koaličných partnerov. Tak či onak, ak má dnes najmocnejší muž v krajine obavy pomenovať tých, pred ktorými varuje, ale používa slová ako fašizmus, pričom tvrdí, že sa neplazí, ale tu je, neznamená to aj zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní? Obzvlášť keď tvrdí, že je zastúpený v parlamente?
Akokoľvek nie je tajomstvom, o kom premiér hovorí, je chybou, že sa ho bojí pomenovať nahlas a priamo. Aj preto, lebo to znižuje význam a váhu jeho slov, ako aj samotnú autoritu funkcie predsedu vlády. Že sa to dá aj inak nedávno ukázal prezident Kiska. „Kotleba je fašista,“ povedal nahlas a verejne pred pár mesiacmi v Krupine. Existuje veľa argumentov, ktorými jeho názor možno podložiť, na rozdiel od názoru opačného. Napokon, samotný hovorca strany argumentoval iba tým, že „pán Kiska je pre nás nikto.“
Verejný prejav, ktorý vyvoláva viac otázok ako dáva odpovedí, nie je dobrý prejav. Priveľmi rozširuje mantinely politickej korektnosti, s ktorou mienil Robert Fico skoncovať. A nenazýva veci otvorene, správnymi a zrozumiteľnými slovami, s ktorými sľuboval v politickej práci pokračovať. Na škodu veci aj spoločnosti.
