Nevedno, kto radí predsedovi parlamentu, ale neradí mu dobre. A to od samého začiatku, odkedy je vo funkcii. Aj preto, lebo odkedy šiel do volieb s heslom „Hrdo, odborne a slušne,“ urobil iba veľmi málo, aby ho v praxi aj potvrdil. Jasné, heslá sú v prvom rade na to, aby nalákali voličov, ale ani politika sa nedá robiť spôsobom, je po voľbách, zvyknite si, alebo vyhraj voľby môžeš všetko. Tak to naozaj dlhodobo nemôže fungovať a ani nefunguje.

Príkladom môžu byť aj najnovšie udalosti, ktoré sa týkajú minulosti predsedu parlamentu. V krátkosti ich možno zhrnúť v jednej vete: hriechy z mladosti mieni hájiť politickými prostriedkami. Je to nielen nesprávne, ale tiež politicky nevkusné. Napríklad preto, lebo hlasovaním sa problémy predsedu NR SR, pochybnosti či jeho rigorózna práca spred dvadsiatich rokov, nedajú vymazať alebo prepísať. Ani hlasovaním v parlamente.
Inými slovami, spolitizovaním osobných záležitostí, ktoré sa však stali vstupom do funkcie vecou verejnou, sa problém predsedu parlamentu naozaj nedá vyriešiť. A o tom, že ich spolitizoval, niet žiadnych pochybností: predseda parlamentu žiada koaličných partnerov a parlamentnú väčšinu o vyslovenie politickej dôvery, hoci to jeho s osobným problémom nijako nesúvisí. Na rozdiel od toho, že spôsob spracovania jeho rigoróznej práce s funkciu predsedu parlamentu súvisí, keďže ide o druhého najvyššieho ústavného činiteľa reprezentanta Slovenskej republiky.

Predseda parlamentu má ešte stále na výber. Je zrejmé, že v prípade hlasovania poslancov zostane vo funkcii, aj preto, lebo v takom prípade sa nebude hlasovať o tom, koľko poslancov mu dôveruje, ale o tom, koľko mu nedôveruje, v čom je v tom rozdiel. Alebo funkciu uvoľní pre iného spolustraníka, stane sa radovým poslancom alebo z parlamentu odíde. Ale najmä vyčká, či mu voliči v ďalších voľbách udelia mandát, ktorý bude už očistený od súčasných podozrení a ktorý mu v prípade priaznivej politickej konštelácie umožní aj vrátiť sa späť do funkcie alebo prijať inú. Odpustok totiž môže získať iba od voličov, nikoho iného.

Schôdzu o návrhu na odvolanie z funkcie predsedu parlamentu v tejto súvislosti by tak jeho šéf nemal umožniť, ale znemožniť. Odchodom z funkcie. Alebo chce naozaj do konca volebného obdobia od poslancov na začiatku každého ich vystúpenia na schôdzi – obrazne povedané – počúvať, že Kartágo musí byť zničené, ale v slovenskej surovej verzii, ktorá mu bude minulosť pripomínať? Zostať terčom žartov, posmeškov či vulgárností a dovoliť tak, aby tým terčom bola aj celá NR SR, ktorú vedie? V prvom rade totiž ide o parlament, a nie o jeho predsedu, ak by mal platiť opak, bola by to katastrofa.

Je faktom, že podobných príbehov okolo získavania rôznych vysokoškolských titulov je mnoho. Ale faktom je aj to, že iba jeden z nich sa týka predsedu parlamentu. V tom je výnimočný a preto výnimočné bude aj to, čo predseda parlamentu urobí. V čí prospech to bude. Jeho príbeh nie je o bohapustom moralizovaní, ale o skutočne zodpovednom politickom rozhodovaní.