Sociálna smršť, ktorú avizoval premiér Robert Fico symbolicky 1. mája, pripomína Yetiho rovnako, ako tomu bolo v prípade politickej strany prezidenta A. Kisku: všetci o nich vedia, ale konkrétne návrhy nikto nevidel.

Isto, debatovať možno aj o zámeroch, k ich realizácii však vedie ešte dlhá cesta. Škála možností je pritom veľmi široká – niektoré sa môžu vydariť, iné iba trochu, ďalšie môžu priniesť viac škody ako osohu a viaceré nemusia byť ani vôbec zavedené. Radosť zo zavádzania zverejnených zámerov sociálnych opatrení môže byť aj preto predčasná. Ale mnohí mali možnosť sa aspoň krátko potešiť a to už premiérovi nikto nezoberie.

Je vskutku zaujímavé, ako koalícia v tomto volebnom období robí politiku. Pretože to tu ešte naozaj nebolo – buď oznamuje nepripravené veci alebo sa do riešení pustí zhurta. Ako príklad prvého možno uviesť prepočítavanie peňazí pre tzv. starodôchodcov alebo aktuálne oznámenie sociálnych opatrení. Ako príklad druhého, expresné schválenie zrušenia amnestií vydaných v roku 1998 novelou Ústavy SR alebo zmien, týkajúcich sa ÚRSO.

Mimochodom, bola to už druhá novela ústavy v tomto volebnom období, teda počas jedného roka. A tretia je na spadnutie, keďže má byť schválená už na májovej schôdzi parlamentu. Pre vládu, ktorá nemá k dispozícii ústavnú väčšinu poslancov, je to veľký úspech. Avšak iba politický, a nie aj kvalitatívny, keďže obe doterajšie novely demokracii viac škodia ako pomáhajú.

Tak či onak, momentálne nevie nikto povedať, pre koho a v čom budú avizované sociálne opatrenia vhodné a dobré. Ale ani to, komu uškodia a prečo sú zlé. Samozrejme, k slovenskej politickej kultúre už akosi patrí to, že strany, ktoré so zámermi prichádzajú, ich vychvaľujú a strany, ktoré o nich iba počuli, s nimi nesúhlasia.
Kým nie je akýkoľvek zámer pretavený aspoň do návrhu, ktorý je v pripomienkovom konaní, neoplatí sa ním verejne vôbec zaoberať. Niet jednoducho čo hodnotiť, teda ani chváliť, ani odsudzovať. To sa týka nielen návrhov premiéra, ale tiež návrhov koaličných partnerov Smeru-SD, ktoré zavoňali príležitosť uchmatnúť nejaké politické body aj pre seba a prišli s vlastnými návrhmi.

Uvedené neznamená, že zámery sú ad hoc zlé, skôr naopak. Zdá sa, že vládna koalícia plánuje konečne zvyšovať životnú úroveň ľudí a proti tomu nemožno protestovať. Skôr držať palce, aby sa to podarilo. Na druhej strane a pri poznaní robenia politiky koalíciou, je opatrnosť namieste. Stále platí, že cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami a treba preto ustriehnuť, aby avizované zmeny neboli v konečnom dôsledku prospešné iba pre zopár vyvolených, ale v prospech všetkých.