Juraj Hrabko komentuje vládny návrh zmien volebnej legislatívy.
Autor Juraj Hrabko
Vláda minulý týždeň súhlasila s návrhom skupiny poslancov, ktorí predložili do parlamentu tri návrhy – jeden sa týka novely Ústavy SR a dva sa zaoberajú volebnými pravidlami. Ide o novinky týkajúce sa predovšetkým volieb predsedov a poslancov vyšších územných celkov.
Na schválení návrhov vládou nie je veľa zvláštneho, keďže ide o návrhy vlastných, presnejšie, vládnych poslancov. A čo je zrejme dôležitejšie, ide o návrhy, ktorých úlohou je posilniť moc súčasnej koalície. V opačnom prípade by s týmito návrhmi – celkom prirodzene – koalícia neprišla.
Iný zmysel ako mocenský, totiž ani pri všetkej snahe v žiadnom z návrhov nevidieť. Ak budú tri návrhy v parlamente schválené, výsledok bude iba jeden – predĺženie mandátu poslancom zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov o jeden rok. Ostatné je politická teória a demagógia. Inžinierstvo.
Aj keď to na prvé počutie zrejme pre mnohých znie pekne – napríklad, prečo nepredĺžiť mandát o jeden rok, aby sa neskôr voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov mohli konať v jeden deň? Navyše, keď to bude stáť menej peňazí a mandát zvolených by mal byť silnejší, keďže k prvému kolu volieb do VÚC chodieva viac voličov, ako k druhému kolu voľby predsedov VÚC?
Problém je v tom, že uvedené si predkladatelia návrhu iba myslia, ale nedokážu to vyargumentovať ani zaručiť. Ak sa napríklad počas volebného obdobia uprázdni mandát, sú nové voľby potrebné bez ohľadu na to, či ide o post predsedu VÚC alebo primátora alebo starostu. To sa týka aj zastupiteľstiev. Uprázdnenie mandátu sa pritom môže udiať viacerými spôsobmi. Podobne sa možno vysporiadať aj s argumentáciou navrhovateľov týkajúcej sa šetrenia peňazí či zavedenia jednokolovej voľby predsedov VÚC, pri ktorom ide oveľa viac o zníženie, ako zvýšenie voličského komfortu.
Nezrovnalostí v návrhoch je však oveľa viac. Možno hovoriť o tzv. technických detailoch, ale tým nie je a ani nemôže byť nová a nebezpečná právomoc predsedu parlamentu. Poslanci totiž chcú, aby záležalo iba na jeho vôli nielen kedy, ale aj o ktorej hodine, minúte a sekunde sa majú začať zisťovať výsledky volieb do VÚC. Isto, môže to byť aj v pondelok, či už prvý druhý alebo aj piaty od konania volieb, ale rovnako to môže to byť aj hociktorý iný deň v týždni. Mimochodom, kým pri vyhlasovaní volieb existujú zákonné termíny, ktoré musí predseda parlamentu pri vyhlasovaní volieb rešpektovať, pri vyhlásení, kedy sa majú zisťovať výsledky volieb do VÚC nie je viazaný ničím a nikým.
Je pochopiteľné, že vládna koalícia sa usiluje o zvýšenie moci aj v krajoch.. Tiež to, že každý rok pri jej udržaní sa počíta. Neprirodzené je, keď jej pri tom chcú asistovať mimovládne strany. A hlavne to, že v troch uvedených návrhoch nie je v prospech voličov vlastne nič.
Na schválení návrhov vládou nie je veľa zvláštneho, keďže ide o návrhy vlastných, presnejšie, vládnych poslancov. A čo je zrejme dôležitejšie, ide o návrhy, ktorých úlohou je posilniť moc súčasnej koalície. V opačnom prípade by s týmito návrhmi – celkom prirodzene – koalícia neprišla.
Iný zmysel ako mocenský, totiž ani pri všetkej snahe v žiadnom z návrhov nevidieť. Ak budú tri návrhy v parlamente schválené, výsledok bude iba jeden – predĺženie mandátu poslancom zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov o jeden rok. Ostatné je politická teória a demagógia. Inžinierstvo.
Aj keď to na prvé počutie zrejme pre mnohých znie pekne – napríklad, prečo nepredĺžiť mandát o jeden rok, aby sa neskôr voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov mohli konať v jeden deň? Navyše, keď to bude stáť menej peňazí a mandát zvolených by mal byť silnejší, keďže k prvému kolu volieb do VÚC chodieva viac voličov, ako k druhému kolu voľby predsedov VÚC?
Problém je v tom, že uvedené si predkladatelia návrhu iba myslia, ale nedokážu to vyargumentovať ani zaručiť. Ak sa napríklad počas volebného obdobia uprázdni mandát, sú nové voľby potrebné bez ohľadu na to, či ide o post predsedu VÚC alebo primátora alebo starostu. To sa týka aj zastupiteľstiev. Uprázdnenie mandátu sa pritom môže udiať viacerými spôsobmi. Podobne sa možno vysporiadať aj s argumentáciou navrhovateľov týkajúcej sa šetrenia peňazí či zavedenia jednokolovej voľby predsedov VÚC, pri ktorom ide oveľa viac o zníženie, ako zvýšenie voličského komfortu.
Nezrovnalostí v návrhoch je však oveľa viac. Možno hovoriť o tzv. technických detailoch, ale tým nie je a ani nemôže byť nová a nebezpečná právomoc predsedu parlamentu. Poslanci totiž chcú, aby záležalo iba na jeho vôli nielen kedy, ale aj o ktorej hodine, minúte a sekunde sa majú začať zisťovať výsledky volieb do VÚC. Isto, môže to byť aj v pondelok, či už prvý druhý alebo aj piaty od konania volieb, ale rovnako to môže to byť aj hociktorý iný deň v týždni. Mimochodom, kým pri vyhlasovaní volieb existujú zákonné termíny, ktoré musí predseda parlamentu pri vyhlasovaní volieb rešpektovať, pri vyhlásení, kedy sa majú zisťovať výsledky volieb do VÚC nie je viazaný ničím a nikým.
Je pochopiteľné, že vládna koalícia sa usiluje o zvýšenie moci aj v krajoch.. Tiež to, že každý rok pri jej udržaní sa počíta. Neprirodzené je, keď jej pri tom chcú asistovať mimovládne strany. A hlavne to, že v troch uvedených návrhoch nie je v prospech voličov vlastne nič.