Zdá sa, že piatky sa stanú počas najbližších týždňov pravidelnými verejnými vystúpeniami premiéra, ministra vnútra, šéfa tajnej služby a prípadne ďalších činovníkov Slovenska. Teda aspoň dovtedy, kým budú v piatok organizované aj protesty proti spôsobom a postupom vlády, keďže – a to sa už nezdá – ich zvolávatelia chcú, aby sa na nich zúčastnil čo možno najväčší počet ľudí a vláda zase, čo najmenší.

Akurát nevedno presne, čo nimi chce alebo mieni premiér R. Fico aj dosiahnuť – je fajn, že vieme, koho a z čoho orgány činné v trestnom konaní podozrievajú. Budeme si dávať pozor. Ale takáto politická či vládna finta na občanov nezaberá a nezaberie – ľudia, ktorí chodia na námestia protestovať sa, naopak, spoliehajú na to, že polícia zabráni tak prípadným provokáciám ako aj násilnostiam. Napokon, aj premiér aj minister vnútra im vravia, choďte a protestujte, kým nepríde k porušeniu zákona, nikto nezasiahne a nikomu sa nič nestane.

Zatiaľ to vychádza jednej aj druhej strane a treba veriť, že to tak aj zostane. Napokon, pri porovnaní kultúry a spôsobov protestov proti vláde v tomto a v minulom volebnom období, je očividný rozdiel: v prospech protestov súčasných, čo sa týka aj, ale nielen, verejných názorov na hlavu štátu.

Samozrejme, verejné zhromaždenia sú pre ktorúkoľvek vládnu moc nepríjemné, ale aj o tom je občianska spoločnosť, že nesedí poslušne a potichu v kúte, ale sa vo veciach verejných angažuje, a to aj na námestiach. Žiadny štátny prevrat však nehrozí – na to máme predsa viacero inštitúcií, aby prípadnému pokusu zabránili. A aj napriek bujnej fantázii a kreativite si možno len ťažko predstaviť, ako asi by mal byť dovedený do úspešného konca, ako asi by mala byť vymenená vláda, parlament, prezident a vlastne celá spoločnosť.

Akokoľvek, v tejto chvíli sa zdá, že vládna koalícia si na rekonštrukciu či výmenu vlády vystačí aj sama. A keď nie, ďalšou možnosťou je, že opäť dá možnosť rozhodnúť voličom. Predčasné voľby nie sú žiadnou katastrofou, ale iba nástrojom, aby v situácii, ktorú politické strany nevedia, nedokážu alebo nechcú riešiť, vrátili moc voličom, aby rozhodli a nanovo ju medzi strany rozdelili. Tam však Slovensko nie je a či niekedy bude, záleží iba a len od tej-ktorej vládnej koalície. Nikoho iného.

V poznámke pod čiarou možno iba opakovať, že ako to vlastne je, sa bude mať možnosť spoločnosť dozvedieť už na budúci týždeň, kedy sa začína schôdza parlamentu. Z nadstraníckeho pohľadu. Ak je totiž situácia vážna, prezident P. Pellegrini na nej so Správou o stave republiky vystúpi. Ak nevystúpi, potom to bude znamenať, že hrozba destabilizácie či prevratu je neveľká alebo žiadna a ani prezident jej neverí. Iná možnosť nie je.