Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je nepochybné, že ak o návrhu vlády na vymenovanie P. Gašpara do funkcie riaditeľa SIS nerozhodne prezidentka Z. Čaputová, rozhodne o ňom jej nástupca v paláci, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Uplynuli už viac ako dva mesiace od dodania návrhu vlády na vymenovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby do prezidentského paláca. Čo je dostatočný čas na to, aby sa ním prezidentka Z. Čaputová, ktorá má ústavnú povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť, tak aj urobila. Nestalo sa.
Či sa tak stane, kým bude Z. Čaputová vo funkcii hlavy štátu, zostáva stále otázne. Pred dvomi mesiacmi avizovala, že má iné priority ako zabezpečiť riadne fungovanie tajnej služby a z jej aktivít v posledných dňoch vidno, že ich naozaj aj má. Podstatné však je, že ani tajná služba nedokáže riadne fungovať bez riadneho vedenia – čo je zrejme aj jediné, čo v tejto súvislosti nie je tajné. Všetko ostatné, vrátane zmien v Štatúte SIS, na základe ktorých sa stal P. Gašpar námestníkom riaditeľa tajnej služby s právomocami riaditeľa, už totiž tajné je.
Je nepochybné, že ak o návrhu vlády na vymenovanie P. Gašpara do funkcie riaditeľa SIS nerozhodne prezidentka Z. Čaputová, rozhodne o ňom jej nástupca v paláci. Ak by však návrh odmietla, musela by vláda po prerokovaní predložiť nový. Prirodzene, iba za predpokladu ak by prezidentka chcela, aby tajná služba fungovala riadne, teda pod velením riaditeľa, a nie iba jeho povereníka.
Aj podľa jedného z rozhodnutí Ústavného súdu má funkcia riaditeľa tajnej služby „rýdzo politický charakter“. Čo znamená, že aj rozhodovanie o jej riaditeľovi môže byť „rýdzo politické,“ obzvlášť, keď nejde o ústavnú inštitúciu, podobne, ako ústavnou inštitúciou nebol napríklad Úrad špeciálnej prokuratúry. Inými slovami, hlava štátu má právo rozhodnúť tak alebo onak, rozhodnúť je však povinná. Aj to povedal Ústavný súd. Opakovane.
Faktom zostáva, že predchádzajúce vymenovanie dvoch riaditeľov tajnej služby – V. Pčolinského a M. Aláča – sa prezidentke Z. Čaputovej veľmi nevydarili. A vymenovať ďalšieho sa preto možno aj obáva. Lenže ani to nie je relevantný dôvod na to, aby návrh vlády nechala ležať v zásuvke. Prirodzene, ak o návrhu vlády nerozhodne – hoci jej Ústava prikazuje rozhodnúť – nehrozí jej za to žiadna sankcia. Okrem ďalšej straty kvetinky. Postačí, ak si prezidentka Z. Čaputová spomenie na vlastný inauguračný prejav – na to, akou prezidentkou chcela byť a akou je.
Či sa tak stane, kým bude Z. Čaputová vo funkcii hlavy štátu, zostáva stále otázne. Pred dvomi mesiacmi avizovala, že má iné priority ako zabezpečiť riadne fungovanie tajnej služby a z jej aktivít v posledných dňoch vidno, že ich naozaj aj má. Podstatné však je, že ani tajná služba nedokáže riadne fungovať bez riadneho vedenia – čo je zrejme aj jediné, čo v tejto súvislosti nie je tajné. Všetko ostatné, vrátane zmien v Štatúte SIS, na základe ktorých sa stal P. Gašpar námestníkom riaditeľa tajnej služby s právomocami riaditeľa, už totiž tajné je.
Je nepochybné, že ak o návrhu vlády na vymenovanie P. Gašpara do funkcie riaditeľa SIS nerozhodne prezidentka Z. Čaputová, rozhodne o ňom jej nástupca v paláci. Ak by však návrh odmietla, musela by vláda po prerokovaní predložiť nový. Prirodzene, iba za predpokladu ak by prezidentka chcela, aby tajná služba fungovala riadne, teda pod velením riaditeľa, a nie iba jeho povereníka.
Aj podľa jedného z rozhodnutí Ústavného súdu má funkcia riaditeľa tajnej služby „rýdzo politický charakter“. Čo znamená, že aj rozhodovanie o jej riaditeľovi môže byť „rýdzo politické,“ obzvlášť, keď nejde o ústavnú inštitúciu, podobne, ako ústavnou inštitúciou nebol napríklad Úrad špeciálnej prokuratúry. Inými slovami, hlava štátu má právo rozhodnúť tak alebo onak, rozhodnúť je však povinná. Aj to povedal Ústavný súd. Opakovane.
Faktom zostáva, že predchádzajúce vymenovanie dvoch riaditeľov tajnej služby – V. Pčolinského a M. Aláča – sa prezidentke Z. Čaputovej veľmi nevydarili. A vymenovať ďalšieho sa preto možno aj obáva. Lenže ani to nie je relevantný dôvod na to, aby návrh vlády nechala ležať v zásuvke. Prirodzene, ak o návrhu vlády nerozhodne – hoci jej Ústava prikazuje rozhodnúť – nehrozí jej za to žiadna sankcia. Okrem ďalšej straty kvetinky. Postačí, ak si prezidentka Z. Čaputová spomenie na vlastný inauguračný prejav – na to, akou prezidentkou chcela byť a akou je.
