Vykázanie ďalšieho poslanca z rokovacej sály parlamentu nevyvolalo ani v politike a ani v médiách väčší rozruch. Dôvodov je viac, ale medzi najhlavnejšie zrejme patrí ten, že vykázaný poslanec sa menuje I. Matovič.

Dôvodom na jeho vykázanie bolo podľa predsedajúceho schôdze T. Gašpara porušenie zákona, ktorý hovorí: „Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania.“

Je nepochybné, že T. Gašparovi sa prejav I. Matoviča nepáčil – najmä výraz mafia, ktorý používal v súvislosti s konaním vlád R. Fica – otázne však je, či pritom porušil hranice slušnosti. Pre niekoho áno, pre iného zase nie. Jednoznačná odpoveď jednoducho neexistuje, keďže tieto hranice má každý nastavené inak a oprieť sa písané pravidlá sa veľmi nedá. Na rozdiel od hraníc, ktoré určujú slobodu prejavu a o ktoré sa oprieť dá, keďže sú spísané aj v Ústave a tiež v množstve medzinárodných dokumentov – ide totiž o jedno zo základných práv a jeden z pilierov demokracie. Pričom stále platí, že dôležitejšie ako sloboda prejavu je už iba jedno – sloboda po prejave.

Možno tiež len zopakovať, že v parlamentnej demokracii je parlament chrámom a jeho rokovacia sála srdcom demokracie. Aj preto existuje na Slovensku 150 ľudí-poslancov, ktorých za ich výroky v nej nemožno trestne stíhať. Navždy. Isto, podliehajú disciplinárnej právomoci parlamentu – presnejšie, jeho momentálnej väčšine – ale to s uplatňovaní slobody prejavu nemožno spájať.

Podobne ako to, že o tom, kto poslancom bude alebo nebude nerozhodujú poslanci, ale výlučne voliči a nikto iný. Napokon, ani základná slušnosť – napríklad pozdrav – sa vynútiť ani nedá, rovnako ako sa nedá neslušnosť trestať spôsobom, že niekto niekoho núti, aby sa prispôsobil jeho výkladu slušnosti. Akokoľvek, takých, ktorí sa samovyhlasovali za slušných a pritom sa správali neslušne - teda v rozpore s tým, čo považovali a vyhlasovali za slušné – je ako maku.

To, že sa I. Matoviča nikto verejne nezastal má hlavne dve príčiny: prvou je, lebo Matovič. Druhou, lebo si nevšimol, že nejde o I. Matoviča, ale o slobodu prejavu, ktorej zužovanie už pripomína všeobecne známe postupné varenie žaby – je jedno, či ide nálepky na notebooku, tričká s nápismi alebo výraz mafia v súvislosti s vládami R. Fica, ktoré už vládna koalícia Smer-SD, Hlas-SD a SNS zakázali. Zatiaľ iba v rokovacej sále parlamentu. Možno sa totiž oprávnene domnievať, že zoznam výrazov, ktoré sa vládnej moci nebudú páčiť, sa bude skôr rozširovať ako zužovať. A možno vsadiť na to, že výrazy na protestných demonštráciách sa vláde rovnako nepáčia, akurát ich ešte nevie, ale iba chce, zakázať.

Inými slovami, v tomto príbehu nejde o ochranu a obranu I. Matoviča, ale o ochranu a obranu slobody prejavu. Nejde o osobu, ale o princíp. Ak toto zvyšok jeho kolegov, mimovládnych poslancov nevidí, potom nič nevidí. A je len otázkou času, kedy ďalších moc do zoznamu k I. Matovičovi priradí. Pretože bude môcť.