Zvolený prezident P. Pellegrini by sa mal vzdať mandátu poslanca, inak svoje prezidentovanie nezačne naozaj šťastne a bez akýchkoľvek pochybností. Takpovediac s čistým štítom. A to neveští nič alebo iba veľmi málo dobrého. Ak tak neurobí, pochybnosti o zániku jeho mandátu zostanú.

Bývalý poslanec a predseda parlamentu P. Pellegrini sa ospravedlnil za to, že v nedeľňajších verejných vystúpeniach neinformoval, že mu zanikol mandát poslanca. Ale vraj sa nič nedeje, keďže vraj poveril podpredsedu P. Žigu vykonávaním právomocí predsedu parlamentu ešte pred druhým kolom volieb. To je fajn aj v poriadku, veď nikto nie je neomylný a nerobí chyby. Napokon, P. Pellegrini sa mohol s mandátom vysporiadať aj v nedeľu podvečer, večer či v noci, keďže platí, že poslanec, ktorý bol zvolený za prezidenta, prestane vykonávať doterajšiu funkciu „odo dňa zvolenia“. Poslancom a predsedom parlamentu teda prestal byť úderom prvej sekundy v pondelok. Akurát by v takom prípade nemohol aj verejne tvrdiť, že to urobil ešte pred voľbami. Podobne ako zánik mandátu poslanca ani toto nie je detail, keďže deň pred voľbami P. Pellegrini ešte podpísal viacero rozhodnutí ako predseda parlamentu.

Problémy tak zostali prinajmenej dva. Prvým je, že P. Pellegrinimu mandát poslanca nezanikol, lebo mu zaniknúť ani nemohol. Aspoň nie podľa Ústavy, v ktorej je napísané, kedy mandát poslanca zaniká. Nie je nateraz dôležité v ktorých súvislostiach, dôležitejšie je, že zvolenie poslanca za prezidenta medzi nimi nie je. A keďže medzi nimi nie je, mandát P. Pellegrinimu nemohol ani zaniknúť. A keďže mu nemohol zaniknúť, potom ho stále má – to, že odo dňa zvolenia za prezidenta prestal vykonávať funkciu poslanca, s tým nesúvisí. Medzi držbou mandátu poslanca a vykonávaním funkcie poslanca je totiž rozdiel.