Krátky škandál o (ne)potrebe bezpečnostnej previerky pri oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami ministrom vnútra R. Mikulcom sa končí. A ako obvykle, možno ho posúdiť z hľadiska politického a vecného.

Vecne je to jednoduché – úradnícka vláda z toho nebude. Napokon, bola to iba jedna z možností – nie možnosť jediná – v prípade, ak by prezidentka Z. Čaputová vec posúdila inak, ako ju posúdila. Hoci iné posúdenie sa beztak nedalo očakávať, pretože oveľa dôležitejšie ako vecné hľadisko je hľadisko politické. Napokon, vecne spor trvá ďalej a vyriešiť ho môžu iba inštitúcie, ktorých sa týka alebo ho definitívne rozhodne súd. Nie hlava štátu.

Prezidentka Z. Čaputová opakovane vyhlasuje, že na to, aby vymenovala úradnícku vládu, musí vláda E. Hegera zásadne alebo závažne zlyhať. Alebo oboje naraz. To sa však nemôže stať, keďže zásadne alebo závažne (alebo oboje naraz) by zároveň zlyhala aj hlava štátu, ktorá ju má pod kontrolou a je za ňu politicky zodpovedná. Je to jednoducho Hlava XXII. Navyše, vláda E. Hegera by zásadné alebo závažné (alebo oboje naraz) zlyhanie neuznala a prišla by s inou legendou, lebo pred voľbami to inak byť ani nemôže.

Politické hľadisko je nielen dôležitejšie, ale tiež závažnejšie. A môže byť aj poučnejšie pre hlavu štátu v tom, že sa nemá, nemusí a ani nepotrebuje zapájať do všetkých partajných a politických hier, ktorých bude do volieb iba pribúdať. Reagovať netreba najmä na krik mimovládnych strán, ktoré v predvolebnom čase nemôžu robiť iné, ako vládu kritizovať a hádzať jej pod nohy polená. Lebo chcú byť vo voľbách úspešné a vláda je naozaj ľahký terč. S uvedenou situáciou okolo ministra vnútra pritom nemá prezidentka Z. Čaputová vôbec nič spoločné – ak NBÚ konštatoval, že okrem iných nedostatkov chýbal ministrovi certifikát či poučenie o nakladaní s utajovanými skutočnosťami (alebo oboje naraz), konštatoval to na základe kontroly v roku 2022. Teda v čase, kedy bol minister vnútra aj so zvyškom vlády pod kontrolou parlamentu, a nie hlavy štátu. Nebola to vec hlavy štátu vtedy a nie je to jej vec ani dnes.

Lenže prezidentka situácii podľahla a angažovala sa v nej. Povedané natvrdo, padla do politickej pasce. A keďže do volieb je ešte zopár mesiacov, nebude jediná, ktorú pre ňu strany chystajú. Základný fakt je totiž jednoduchý – kým vládne strany budú úradnícku vládu stále odmietať, mimovládne ju budú stále požadovať. Dôvody oboch strán sú pritom tak očividné, že ich netreba rozpisovať, ide o volebné teátro. Obidve pritom dobre vedia, že ak sa nestane niečo naozaj nepredvídateľné, k výmene vlády príde až po voľbách, a nie pred nimi.

Práve v čase zúriacej volebnej kampane, do ktorej isto zasiahne aj čerstvé, ale hlavne neprávoplatné odsúdenie P. Kažimíra, toho času guvernéra NBS, priam zvádza sa postaviť na jednu z dvoch strán sporu. Straníci tak už robia, či tak urobí aj hlava štátu v tejto chvíli nevedno – ak nie, bude to fajn, ak áno, padne do ďalšej politickej pasce.

Povedané jednou vetou – hlava štátu by mala stáť nad straníkmi, aby na nich dohliadala, a nie medzi nimi, aby ju mohli zomlieť.