Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zdá, že do Bratislavy sa vrátil iný premiér R. Fico, ako z nej pred tromi týždňami odišiel, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Je prirodzené, že ľudia, ktorí sa venujú robeniu politiky na Slovensku, čakali na prvý prejav R. Fica po atentáte. Pokus o vraždu musí na ňom zanechať nejakú stopu, ide o to, akú. Nedalo by sa čudovať ani tomu, ak by sa R. Fico rozhodol zavesiť politiku na klinec a úplne sa z nej stiahnuť, napokon, už dnes je štvornásobným premiérom, v čom ho niekto iný iba ťažko – ak vôbec – prekoná. Okrem toho, že je najskúsenejším, je tak tiež očividne najúspešnejším politikom na Slovensku, hoci to automaticky neznamená, že aj najlepším.
Nedalo by sa čudovať ani tomu, ak by sa z nemocnice vrátil premiér s inými hodnotami, aké vo verejnom živote presadzoval do atentátu. A nedá sa tiež čudovať tomu, keď sa bude správať nie rovnako – to sa po atentáte jednoducho nedá – ale inak. Pričom neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že iba a len od neho záleží, akým smerom povedie krajinu do najbližšej budúcnosti.
Aj alebo najmä preto bol prvý verejný prejav premiéra R. Fica po atentáte taký dôležitý. A treba uznať, že bol aj vhodne pripravený – predchádzalo mu oznámenie Úradu vlády, že začína kampaň „Rešpektujem iný názor“. Čo je, mimochodom, skvelé, keďže ho prezentovala aj osoba, ktorá iba nedávno vrazila päsťou do nosa inej osobe, ktorá šírila na verejnom priestranstve iný názor. Ale dôležitejšie je, že samotný premiér použil v príhovore výraz „názor“ až 15 krát, pričom EÚ spomenul – rovnako až – 8 krát. Stále pritom platí, že v politike náhody neexistujú a všetko so všetkým súvisí.
Zdá sa teda, že do Bratislavy sa vrátil iný premiér R. Fico, ako z nej pred tromi týždňami odišiel. A zdanie tentoraz neklame, dôkazy budú viditeľné ešte do letných prázdnin. Aj preto, lebo Slovensko sa nahlas pridáva do koalície krajín, v ktorých o čo menej sa fakty uznávajú a rešpektujú, o to viac sa vyrábajú a falšujú. A nedá sa to naozaj obísť – nasvedčujú tomu aj komentáre mimovládnych strán na uvedený príhovor premiéra R. Fica, z ktorých vytŕča najmä to, že ho ako obvykle nepočúvali pozorne a prečítali zle. Napriek tomu, že R. Fico strelcovi odpustil a ostatných varoval. K poznámke pod čiarou tak patrí, že v duchu nového vládneho hesla je potrebné rešpektovať ich názor, ale rozhodovať bude aj tak väčšina.
Nedalo by sa čudovať ani tomu, ak by sa z nemocnice vrátil premiér s inými hodnotami, aké vo verejnom živote presadzoval do atentátu. A nedá sa tiež čudovať tomu, keď sa bude správať nie rovnako – to sa po atentáte jednoducho nedá – ale inak. Pričom neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že iba a len od neho záleží, akým smerom povedie krajinu do najbližšej budúcnosti.
Aj alebo najmä preto bol prvý verejný prejav premiéra R. Fica po atentáte taký dôležitý. A treba uznať, že bol aj vhodne pripravený – predchádzalo mu oznámenie Úradu vlády, že začína kampaň „Rešpektujem iný názor“. Čo je, mimochodom, skvelé, keďže ho prezentovala aj osoba, ktorá iba nedávno vrazila päsťou do nosa inej osobe, ktorá šírila na verejnom priestranstve iný názor. Ale dôležitejšie je, že samotný premiér použil v príhovore výraz „názor“ až 15 krát, pričom EÚ spomenul – rovnako až – 8 krát. Stále pritom platí, že v politike náhody neexistujú a všetko so všetkým súvisí.
Zdá sa teda, že do Bratislavy sa vrátil iný premiér R. Fico, ako z nej pred tromi týždňami odišiel. A zdanie tentoraz neklame, dôkazy budú viditeľné ešte do letných prázdnin. Aj preto, lebo Slovensko sa nahlas pridáva do koalície krajín, v ktorých o čo menej sa fakty uznávajú a rešpektujú, o to viac sa vyrábajú a falšujú. A nedá sa to naozaj obísť – nasvedčujú tomu aj komentáre mimovládnych strán na uvedený príhovor premiéra R. Fica, z ktorých vytŕča najmä to, že ho ako obvykle nepočúvali pozorne a prečítali zle. Napriek tomu, že R. Fico strelcovi odpustil a ostatných varoval. K poznámke pod čiarou tak patrí, že v duchu nového vládneho hesla je potrebné rešpektovať ich názor, ale rozhodovať bude aj tak väčšina.
