Od dnešného dňa platí amnestia, ktorú schválila vláda R. Fica „vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami“. Ako obvykle, aj vydanie amnestie možno hodnotiť tak z vecného ako aj politického hľadiska.

Z vecného hľadiska je to jednoduché – napokon, amnestia má iba dva články. Podľa prvého sa „odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky spáchané v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2“.

V druhom článku sa zase „nariaďuje, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie o priestupkoch,“ ktoré boli spáchané v rovnakom období a z rovnakého dôvodu, ako je to uvedené v prvom článku. Iba pre úplnosť – dátumy vyjadrujú časové rozpätie, kedy platila na Slovensku mimoriadna situácia. Pre úplnosť na druhú – v rovnakom časovom rozpätí vládli na Slovensku päť vlád: P. Pellegriniho, I. Matoviča, E. Hegera s dôverou parlamentu, E. Hegera s nedôverou parlamentu a Ľ. Ódora. Čo bolo mimoriadne aj v mimoriadnej situácii.

S amnestiou úzko súvisí aj vládny návrh zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o priestupkoch, ktorý už smeruje do parlamentu. Pozoruhodných je na ňom síce viacero vecí, ale jedna má predsa len navrch – vláda k nemu nepripla aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Treba však povedať, že čo nie je, môže byť a vláda ho ešte parlamentu môže aj dodatočne navrhnúť.

Z politického hľadiska stále platí, že ak sa povie amnestia, myslí sa tým amnestia V. Mečiara, hoci už bola dávno zrušená a neplatí. Oddnes sa to mení a bude sa tým myslieť už nielen amnestia V. Mečiara, ale tiež amnestia R. Fica. Ich princíp je totiž ak nie rovnaký, potom – vrátane udelenia samoamnestie – isto podobný: amnestovať ľudí, ktorí svojvoľne porušovali všeobecne záväzné pravidlá.

S ktorými – hoci boli aj mimoriadne absurdné – síce nesúhlasili aj mnohí ďalší, ale aj napriek tomu ich akceptovali. A prípadne sa domáhali spravodlivosti na súdoch. Lebo právny štát má k dispozícii aj také nástroje, pomocou ktorých dokáže odstrániť a napraviť aj akúkoľvek skrivodlivosť. Isto, aj pomocou amnestie či milosti, ktoré do rámca právneho štátu patria, ale iba v prípade ich používania, a nie zneužívania.

Vydanie amnestie a súvisiaceho návrhu zákona vládou R. Fica možno vnímať aj alebo najmä ako poďakovanie voličom, ktorí volili a zvolili vládne strany. Nie je totiž ani odstránením tvrdosti, ani uplatnením milosrdenstva a ďalších atribútov, ale stala sa opäť iba a len ďalším nástrojom moci.