Dnes sa má uskutočniť v poradí druhý tzv. okrúhly stôl, ktorý organizuje hlava štátu – tentoraz na tému zvyšovania obranyschopnosti krajiny a možného navyšovania obranných výdavkov.

Tak, ako aj pri predchádzajúcom stretnutí, ktoré organizoval úradujúci čestný predseda strany Hlas-SD prezident P. Pellegrini, na rokovanie nepozval zástupcov hnutia I. Matoviča. Prirodzene, k politike aj k osobe I. Matoviča má výhrady kde-kto, ale hlava štátu by predsa len mala rešpektovať vôľu voličov, ktorí ho do parlamentu poslali. Ak tak nerobí, možno ju smelo zaradiť do kolónky kde-kto a nič na tom nemení ani to, že sa podobným spôsobom správali aj jeho predchodcovia v paláci. Teda vyberavým, a nie vyberaným spôsobom, medzi ktorými je očividný rozdiel.

Už preto je aj dnešný plánovaný okrúhly stôl vopred odsúdený na praktický neúspech, keďže pozvánka pre účastníkov prezrádza, že ide viac o zábery zo stretnutia ako o riešenie danej témy. Na ktorú, mimochodom, mimovládne strany nemajú žiadny, ale naozaj žiadny dosah. Ľudovo povedané, do paláca idú robiť užitočných prísediacich a ešte ľudovejšie, robiť krovie. V čí prospech je azda každému jasné.

Stačí si spomenúť iba na výsledky predchádzajúceho okrúhleho stola v paláci, ktorý bol venovaný zahraničnej politike. Účastníci vládnej koalície opätovne deklarovali, že nechcú vystúpiť z EÚ ani z NATO, čo je fakt. P. Pellegrinimu, ktorého strana je súčasťou vládnej koalície a ktorej sú verejné protesty na námestiach značne nepríjemné, priamo vyhlásil, že tým sa stáva hlavný predmet demonštrácií „irelevantný“. Akurát, že o vystúpenie z EÚ a NATO už nikto nehrá – buduje sa nová architektúra oboch inštitúcií a hrá sa o to, kto v nej bude a kto nie. Nateraz nemožno vylúčiť ani zatiaľ nepredstaviteľné, a síce to, že na konci dňa v tzv. EÚ zostane Slovensko s premiérom R. Ficom napokon bez akýchkoľvek spojencov a samo ako ten povestný kôl v plote.

Napokon, nie je to po prvý raz, čo sa vládna koalícia tvárila, že jej ide o vec, hoci jej išlo o iné. Opäť, stačí si spomenúť na výsledky okrúhleho stola v tomto prípade na Úrade vlády, ktorý zvolal premiér R. Fico na tému konsolidácie verejných financií. Zábery obleteli svet, aby ukázali, aký je R. Fico skvelý premiér, ako mu ide o krajinu, keď diskutuje nielen s odborníkmi, ale aj s mimovládnymi parlamentnými stranami, u ktorých hľadá politickú podporu. Aby o pár dní neskôr presadil konsolidáciu tak, ako chcel. Iným slovami, mimovládne strany potreboval kvôli záberom a propagande, nie kvôli ich pripomienkam a už vôbec nie na schválenie konsolidácie.
A možno oprávnene predvídať, že to tak bude vždy. Už len preto, lebo zodpovednosť za stav v krajine majú strany vládne, a nie mimovládne.