Prezident Policajného zboru a spol. nemôžu a ani nie sú pre predsedu onej strany súperom, tobôž nie politickým, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Policajné vedenie sa rozhodlo oficiálne reagovať na zadržanie a prepustenie bývalých kolegov Tibora G. a Romana S. Prvý bol prepustený preto, lebo prokurátor nevidel dôvod na jeho väzobné stíhanie. Druhý bol prepustený preto, lebo hoci prokurátor dôvod na jeho väzobné stíhanie videl, nevidel ho sudca. A celkom iné videnie má Policajné vedenie, ktoré prípad – aj na slovenské pomery zvláštny – nerozmotalo, ale zamotalo či domotalo.
„My netvrdíme, že, to, čo je uvedené vo zvukovej nahrávke je pravda,“ vyhlásil prezident Policajného zboru Š. Hamran, hoci zvukovú nahrávku k dispozícii nemá a nemá ani mať. Napriek tomu však zverejnil so súhlasom vyšetrovateľa aspoň „analýzu“ spomínanej nahrávky, ktorej text tiež verejne prečítal.
To, čo je uvedené v „analýze“ nahrávky, nie je naozaj pravda. To potvrdil príslušný sudca, ktorý rozhodoval o tom, či zadržaná osoba pôjde do väzby alebo nie. A keďže podľa sudcu sa „prokurátor dopustil istých nie nevýznamných zjednodušení,“ zadržanú osobu do väzby neposlal. Lebo na základe porovnaní nahrávky, prepisu a „analýzy“ na väzbu neexistoval žiadny dôvod.
Dalo by sa povedať staré známe – ak by vedenie Policajného zboru chcelo prispieť ešte k lepšiemu volebnému výsledku súčasnému víťazovi volebných prieskumov, nekonalo by inak. Lenže o to – po prvé – vôbec nejde a – po druhé – je to zavádzajúce. Prezident Policajného zboru a spol. nemôžu a ani nie sú pre predsedu onej strany súperom, tobôž nie politickým.
Navyše – a toto jediné je dôležité – vedenie Policajného zboru, ktoré zvukovú nahrávku nepočulo a jej prepis nečítalo, sa rozhodlo zverejniť „analýzu“ v čase pred – a nie po – konečnom rozhodnutí súdu o tom, či dotknutú osobu pošle do väzby alebo nie. A to sa inak, ako snaha ovplyvniť rozhodnutie súdu, hodnotiť nedá.
Počkáme a uvidíme. Už o päť dní sa totiž ukáže, či na Najvyššom súde narazí misia policajného vedenia alebo rozhodnutie sudcu, ktorý pustil zadržanú osobu na slobodu.
„My netvrdíme, že, to, čo je uvedené vo zvukovej nahrávke je pravda,“ vyhlásil prezident Policajného zboru Š. Hamran, hoci zvukovú nahrávku k dispozícii nemá a nemá ani mať. Napriek tomu však zverejnil so súhlasom vyšetrovateľa aspoň „analýzu“ spomínanej nahrávky, ktorej text tiež verejne prečítal.
To, čo je uvedené v „analýze“ nahrávky, nie je naozaj pravda. To potvrdil príslušný sudca, ktorý rozhodoval o tom, či zadržaná osoba pôjde do väzby alebo nie. A keďže podľa sudcu sa „prokurátor dopustil istých nie nevýznamných zjednodušení,“ zadržanú osobu do väzby neposlal. Lebo na základe porovnaní nahrávky, prepisu a „analýzy“ na väzbu neexistoval žiadny dôvod.
Dalo by sa povedať staré známe – ak by vedenie Policajného zboru chcelo prispieť ešte k lepšiemu volebnému výsledku súčasnému víťazovi volebných prieskumov, nekonalo by inak. Lenže o to – po prvé – vôbec nejde a – po druhé – je to zavádzajúce. Prezident Policajného zboru a spol. nemôžu a ani nie sú pre predsedu onej strany súperom, tobôž nie politickým.
Navyše – a toto jediné je dôležité – vedenie Policajného zboru, ktoré zvukovú nahrávku nepočulo a jej prepis nečítalo, sa rozhodlo zverejniť „analýzu“ v čase pred – a nie po – konečnom rozhodnutí súdu o tom, či dotknutú osobu pošle do väzby alebo nie. A to sa inak, ako snaha ovplyvniť rozhodnutie súdu, hodnotiť nedá.
Počkáme a uvidíme. Už o päť dní sa totiž ukáže, či na Najvyššom súde narazí misia policajného vedenia alebo rozhodnutie sudcu, ktorý pustil zadržanú osobu na slobodu.