Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak R. Fico aj urobí to, čo hovorí a v tomto mu aj možno veriť, pôjde o politickú pascu na prezidentku Z. Čaputovú. A bude záležať iba na nej, či sa do nej chytí, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Skupina poslancov za Smer-SD sa hotuje oficiálne poslať prezidentke Z. Čaputovej otázku. Vlastne až tri - dve majú byť položené v referende a jedna hlave štátu.
Podľa správy TASR prvá otázka znie, či občania súhlasia v referende s tým, aby súčasťou ústavy bol článok, podľa ktorého bude možné skrátiť volebné obdobie parlamentu aj na základe ústavného zákona alebo referenda. Druhá otázka, či v prípade kladnej odpovede na prvú otázku súhlasia so skrátením volebného obdobia súčasného parlamentu.
Z predmetného hľadiska sa týmto otázkam treba venovať až potom, keď budú aktuálne - teda najskôr vtedy, keď sa rozbehne petičná akcia na vyhlásenie referenda. Dovtedy by to bolo o ničom - ľudovo povedané - mlátenie prázdnej slamy. Iná vec je avízo R. Fica, že spolu s týmito otázkami pošle v sprievodnom liste hlave štátu žiadosť, aby sa vyjadrila, „či sa v súvislosti s otázkami obráti na Ústavný súd SR alebo nie“.
Tomu sa zase povie - hoci už nie tak ľudovo - žiadosť o bianko šek. Aj keď to nie je celkom presné, keďže jeho vystavovateľ R. Fico ho zároveň a namiesto prezidentky už sčasti podpísal: „Ak do určitého termínu neodpovie, budeme to považovať za súhlas so znením listu a že sa neobráti na Ústavný súd.“
Aký termín na odpoveď Smer-SD prezidentke Z. Čaputovej stanovil, nie je zatiaľ známe. Je to však aj v zásade jedno. Aj preto, lebo R. Fico sa týmto prihovára viac k potencionálnym voličom Smeru-SD, a nie k prezidentke Z. Čaputovej. Dávať ultimátum hlave štátu nie je ani ústavné, ani vhodné, ani kultúrne. Je to hlavne zbytočné. R. Fico to, samozrejme, dobre vie, ale spolieha sa na to, že tým dokáže opantať časť ľudí. A to dokáže, hoci každý kto chce tak vie, čo je zač aj o čo mu ide.
Prezidentka Z. Čaputová sa zatiaľ nespráva ani „akoby“ člen Smeru-SD a ani ako jej predchodca A. Kiska, ktorý ultimátu R. Fica v roku 2018 podľahol a nechal jeho vládu de facto vládnuť ďalej, hoci de iure bol jej premiérom P. Pellegrini. Pustila si však R. Fica blízko k telu - pozvala ho do paláca - a teraz žne následky svojho ďalšieho politicky neveľmi uváženého činu.
Isté je, že ak R. Fico aj urobí to, čo hovorí a v tomto mu aj možno veriť, pôjde o politickú pascu na prezidentku Z. Čaputovú. A bude záležať iba na nej, či sa do nej chytí alebo pasca sklapne na prázdno. Počkáme a uvidíme: možností - ako do nej spadnúť, ale aj ako sa jej vynúť - má totiž viac ako dosť.
Podľa správy TASR prvá otázka znie, či občania súhlasia v referende s tým, aby súčasťou ústavy bol článok, podľa ktorého bude možné skrátiť volebné obdobie parlamentu aj na základe ústavného zákona alebo referenda. Druhá otázka, či v prípade kladnej odpovede na prvú otázku súhlasia so skrátením volebného obdobia súčasného parlamentu.
Z predmetného hľadiska sa týmto otázkam treba venovať až potom, keď budú aktuálne - teda najskôr vtedy, keď sa rozbehne petičná akcia na vyhlásenie referenda. Dovtedy by to bolo o ničom - ľudovo povedané - mlátenie prázdnej slamy. Iná vec je avízo R. Fica, že spolu s týmito otázkami pošle v sprievodnom liste hlave štátu žiadosť, aby sa vyjadrila, „či sa v súvislosti s otázkami obráti na Ústavný súd SR alebo nie“.
Tomu sa zase povie - hoci už nie tak ľudovo - žiadosť o bianko šek. Aj keď to nie je celkom presné, keďže jeho vystavovateľ R. Fico ho zároveň a namiesto prezidentky už sčasti podpísal: „Ak do určitého termínu neodpovie, budeme to považovať za súhlas so znením listu a že sa neobráti na Ústavný súd.“
Aký termín na odpoveď Smer-SD prezidentke Z. Čaputovej stanovil, nie je zatiaľ známe. Je to však aj v zásade jedno. Aj preto, lebo R. Fico sa týmto prihovára viac k potencionálnym voličom Smeru-SD, a nie k prezidentke Z. Čaputovej. Dávať ultimátum hlave štátu nie je ani ústavné, ani vhodné, ani kultúrne. Je to hlavne zbytočné. R. Fico to, samozrejme, dobre vie, ale spolieha sa na to, že tým dokáže opantať časť ľudí. A to dokáže, hoci každý kto chce tak vie, čo je zač aj o čo mu ide.
Prezidentka Z. Čaputová sa zatiaľ nespráva ani „akoby“ člen Smeru-SD a ani ako jej predchodca A. Kiska, ktorý ultimátu R. Fica v roku 2018 podľahol a nechal jeho vládu de facto vládnuť ďalej, hoci de iure bol jej premiérom P. Pellegrini. Pustila si však R. Fica blízko k telu - pozvala ho do paláca - a teraz žne následky svojho ďalšieho politicky neveľmi uváženého činu.
Isté je, že ak R. Fico aj urobí to, čo hovorí a v tomto mu aj možno veriť, pôjde o politickú pascu na prezidentku Z. Čaputovú. A bude záležať iba na nej, či sa do nej chytí alebo pasca sklapne na prázdno. Počkáme a uvidíme: možností - ako do nej spadnúť, ale aj ako sa jej vynúť - má totiž viac ako dosť.
