Je všeobecne známe a aj obvyklé, že veci týkajúce sa tajnej služby sú tajné. Tak to je a má byť tiež vtedy, keď sa týkajú Slovenskej informačnej služby. Prirodzene, utajená má byť jej činnosť, nie však to, kto a ako ju vedie, kto ju reprezentuje a kto kontroluje. Inými slovami, keď sa mení riaditeľ, každý vie, že aktuálne ho menuje hlava štátu na návrh vlády. Ide o dve zložky jednej výkonnej moci, ktoré v tomto prípade musia byť súčinné a spolupracovať – hlava štátu nemôže riaditeľa tajnej služby vymenovať bez návrhu vlády a vláda môže meno riaditeľa iba hlave štátu navrhnúť, nie vymenovať. Dôležité je tiež pripomenúť, že pokiaľ riaditeľ nie je odvolaný, nemôže a nesmie byť na jeho miesto nikto iný vymenovaný.

Uvedené informácie sú verejné, všetko ostatné – vrátane štatútu, teda vnútorných pravidiel SIS, je už tajné. V súvislosti s novým návrhom vlády, aby hlava štátu menovala do funkcie riaditeľa P. Gašpara a jej následnou zdržanlivosťou, sa vláda rozhodla zmeniť štatút SIS, aby dosiahla to, čo chcela aj bez účasti hlavy štátu. Možno sa iba domnievať – lebo je to tajné – že P. Gašpar vstúpi do SIS a bude jej na základe štatútu šéfovať podobne, ako jej momentálne šéfuje námestník riaditeľa T. Rulíšek, To, že SIS má námestníka, je však tiež známe iba z oficiálneho vyhlásenia tajnej služby a prezidentky Z. Čaputovej, keďže zákon o SIS takúto funkciu ani nepozná. Prezradilo sa to.

Samozrejme, či P. Gašpar vstúpi do SIS sa dozvieme – bude to krátko potom, ako ho vláda odvolá z funkcie štátneho tajomníka – ale čo v nej bude robiť, je tajné. Prísne tajné. Verejné je iba jedno – že nemôže byť riaditeľom, keďže nebol vymenovaný hlavou štátu.

Je prirodzené, že o zmenách v štatúte tajnej služby by mali vedieť len tí, ktorí sú oprávnení o nich vedieť, a nikto iný. Je tak rovnako prirodzené, že sa v tejto súvislosti ihneď rozpútal politický zápas o interpretáciu štatútu, podľa toho, či ide o poslancov vládnych alebo mimovládnych. Prví vravia, že zmeny v štatúte sú v poriadku, druhí, že v poriadku nie je nič, prezidentka Z. Čaputová hovorí o účelovosti a zvyšok drží bobríka mlčanlivosti. Je to totiž tajné.

Kruciálna otázka však znie inak ako na zmeny v štatúte. A síce, či vláda vôbec mohla poslať prezidentke Z. Čaputovej návrh na vymenovanie riaditeľa SIS. Inými slovami, či bol predchádzajúci riaditeľ tajnej služby M. Aláč z funkcie vôbec odvolaný a jeho miesto uvoľnené. Údaje z verejných zdrojov – nie médií – hovoria totiž opak. A síce, že M. Aláč bol dočasne postavený mimo službu, ale nie odvolaný z funkcie. Je v tom rozdiel.

„Dňom 21.8.2023 vykonáva právomoci a povinnosti riaditeľa Slovenskej informačnej služby námestník riaditeľa SIS plk. JUDr. Tomáš Rulíšek, PhD., MBA,“ informovala tajná služba. Vláda Ľ. Ódora rozhodla o podaní návrhu prezidentke Z. Čaputovej „na odvolanie M. Aláča z funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby“ až o dva dni neskôr, teda 23. 8. 2023. A keďže prezidentka o jeho odvolaní z funkcie dodnes neinformovala – hoci o ostatných funkcionároch, vrátane predchodcu M. Aláča, tak robí – vznikla uvedená otázka.

Špekulovať o tom, či to nie je jeden z dôvodov, pre ktorý hlava štátu návrh vlády na vymenovanie nového riaditeľa SIS odkladá, sa nepatrí. Netreba však zabúdať na podstatu – štatút sem-štatút tam, dá sa zhodnúť aspoň na tom, že v čase, kedy v susednej krajine je vojna a kedy sused nášho suseda označil oficiálne Slovensko za nepriateľský štát, by bolo prinajmenej vhodné, aby tajná služba mala riaditeľa a nie iba námestníka riaditeľa. Aj keď ich možno bude mať v krátkom čase dvoch, čo však nevedno, lebo aj to je tajné.

K poznámke pod čiarou tak patrí, že to, čo má a musí byť verejné – v tejto súvislosti odvolanie riaditeľa SIS – nemôže a nesmie byť tajné. Ak je to inak, je to nedobre.