Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
J. Hrabko komentuje programové vyhlásenie vlády.
Autor Juraj Hrabko
Vláda I. Matoviča získala dôveru parlamentu a možno tak začať tipovať, kedy a koho navrhne opozícia ako prvého člena vlády odvolať.
Ide o historický výsledok hlasovania, keďže dôveru vláde vyslovilo až 93 poslancov. Počet hlasujúcich „za“ je dôležitý nielen preto, lebo prekonať ho bude zrejme problém, ale aj preto, lebo ho bude potrebné porovnať s počtom koaličných poslancov na konci tohto volebného obdobia.
Nemožno obísť hlasovanie poslankyne J. Cigánikovej (SaS), ktorá hrozila nevyslovením dôvery vláde. Napokon ustúpila a hlasovania sa nezúčastnila. Prirodzene, vyslovené sa nedá vrátiť späť, ale pri takejto taktike nie je aspoň možné nahlas hovoriť, že hlasovala za nevyslovenie dôvery vlastnej vláde. Teda tak, ako to urobila SaS pred niekoľkými rokmi, čím pustila Smer-SD na dlhých osem rokov k moci.
Programové vyhlásenie vlády je teda schválené, dôvera kabinetu vyslovená, koronavírus na ústupe, jednotlivé krajiny začínajú naprávať ekonomické škody. To je aj pre vládu I. Matoviča znamenie, že nastal čas pustiť sa do práce. Reálnej aj politickej. Ich kontúry zatiaľ veľmi nevidno, ale je celkom možné, že jednotlivé rezorty už sú pripravené program vlády napĺňať a čoskoro spustia tzv. legislatívnu smršť. Až potom – po predložení samotných znení návrhov zákonov – sa uvidí, čoho je vládna koalícia schopná, čoho už nie alebo či je schopná všetkého. Či vidí dopredu alebo aj za roh.
Príklad z posledných dní je totiž presne o tom, ako by to ďalej už nemala vládna koalícia robiť: na návrh vlády odvolal parlament už len pár hodín pred ukončením funkčného obdobia predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov. V poriadku. I. Matovič sa aspoň môže pochváliť ďalším „skalpom“. Vláda však nenavrhla nikoho, koho by na jej miesto parlament zvolil. A to už v poriadku nie je. Aj preto, lebo predsednícku funkciu na úrade vykonáva teraz jeho podpredsedníčka A. Viteková, niekdajšia štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti, keď ho viedol Š. Harabin. A to je politicky ako z blata do kaluže. Alebo z kaluže do blata.
Povedané jednou vetou: vláda má obrovskú dôveru parlamentu a ten má zase obrovskú dôveru voličov. Oprávnene sa možno domnievať, že tí na základe volebných sľubov čakajú hlavne na opatrenia v duchu známeho hesla: Nebáť sa a nekradnúť.
Ide o historický výsledok hlasovania, keďže dôveru vláde vyslovilo až 93 poslancov. Počet hlasujúcich „za“ je dôležitý nielen preto, lebo prekonať ho bude zrejme problém, ale aj preto, lebo ho bude potrebné porovnať s počtom koaličných poslancov na konci tohto volebného obdobia.
Nemožno obísť hlasovanie poslankyne J. Cigánikovej (SaS), ktorá hrozila nevyslovením dôvery vláde. Napokon ustúpila a hlasovania sa nezúčastnila. Prirodzene, vyslovené sa nedá vrátiť späť, ale pri takejto taktike nie je aspoň možné nahlas hovoriť, že hlasovala za nevyslovenie dôvery vlastnej vláde. Teda tak, ako to urobila SaS pred niekoľkými rokmi, čím pustila Smer-SD na dlhých osem rokov k moci.
Programové vyhlásenie vlády je teda schválené, dôvera kabinetu vyslovená, koronavírus na ústupe, jednotlivé krajiny začínajú naprávať ekonomické škody. To je aj pre vládu I. Matoviča znamenie, že nastal čas pustiť sa do práce. Reálnej aj politickej. Ich kontúry zatiaľ veľmi nevidno, ale je celkom možné, že jednotlivé rezorty už sú pripravené program vlády napĺňať a čoskoro spustia tzv. legislatívnu smršť. Až potom – po predložení samotných znení návrhov zákonov – sa uvidí, čoho je vládna koalícia schopná, čoho už nie alebo či je schopná všetkého. Či vidí dopredu alebo aj za roh.
Príklad z posledných dní je totiž presne o tom, ako by to ďalej už nemala vládna koalícia robiť: na návrh vlády odvolal parlament už len pár hodín pred ukončením funkčného obdobia predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov. V poriadku. I. Matovič sa aspoň môže pochváliť ďalším „skalpom“. Vláda však nenavrhla nikoho, koho by na jej miesto parlament zvolil. A to už v poriadku nie je. Aj preto, lebo predsednícku funkciu na úrade vykonáva teraz jeho podpredsedníčka A. Viteková, niekdajšia štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti, keď ho viedol Š. Harabin. A to je politicky ako z blata do kaluže. Alebo z kaluže do blata.
Povedané jednou vetou: vláda má obrovskú dôveru parlamentu a ten má zase obrovskú dôveru voličov. Oprávnene sa možno domnievať, že tí na základe volebných sľubov čakajú hlavne na opatrenia v duchu známeho hesla: Nebáť sa a nekradnúť.
